VYSOKÉ TATRY – Na najvyššie položených meteorologických staniciach Slovenska na Lomnickom štíte (2 632 m) a Chopku (2 000 m) zaznamenávajú v týchto dňoch historicky rekordnú výšku snehovej pokrývky, ktorá presahuje aj štyri metre. Dnes to potvrdil klimatológ zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
„Na Lomnickom štíte bolo najviac snehu 25. a 30. marca, a to 408 cm. V stredu bolo 403 cm. Na Chopku kulminovala snehová pokrývka v posledný marcový deň, mala 335 cm. Uplynulé dva mesiace boli bohaté na atmosférické zrážky, takže na konci marca na hrebeňoch Tatier dosiahla snehová pokrývka rekordnú úroveň od začiatkov našich meraní. Bola to zaujímavá zima,“ poznamenal Faško.
Na Lomnickom štíte sa sneh meria od roku 1940 a na Chopku od roku 1955. Faško upozornil, že veľa snehu je v súčasnosti ešte vo vysokohorských polohách Malej a Veľkej Fatry (150 až 200 cm), ale aj v Javorníkoch, Kysuckých a Oravských Beskydách či Oravskej Magure, tam je do 1,5 metra snehu.
„Ešte vo februári sme mali viac snehu v Malých Karpatoch ako na Kysuciach a Orave, napríklad Modra-Piesok zaznamenala koncom februára až 90 cm snehu," konštatoval. Klimatológ odpovedal aj na otázku, akým spôsobom sa meria výška snehu na malej ploche skalnatých štítov.
„Využívajú sa na to výsledky merania novej snehovej pokrývky, ktorá sa teoreticky kumuluje, pričom berieme do úvahy jej sadanie a zahusťovanie. Nezanedbateľná je aj skúsenosť pozorovateľov a snehové pomery v širšom priestore meteorologickej stanice. V prípade Lomnického štítu napríklad monitorujeme situáciu v Lomnickom sedle a na Skalnatom plese.“
Pre porovnanie v zime 2005/2006 zaznamenali na Lomnickom štíte najviac 258 cm a na Chopku 192 cm snehu, o rok neskôr 402 cm na Lomnickom štíte a 228 cm na Chopku. Minuloročná zima vrcholila na Chopku s 262 cm snehu a na Lomnickom štíte s 328 cm.
„Topenie snehu v kombinácii s dažďom vytvára podmienky pre zosuvy, čo nás môže čakať v nasledujúcom období v exponovaných oblastiach. Ak však v najbližších týždňoch nebude veľa pršať, topenie snehu vo vysokohorskom prostredí by malo byť bez vážnejších dôsledkov. Sneh sa postupne topí vo vyšších nadmorských výškach a plocha vysokohorského prostredia je v porovnaní s rozlohou Slovenska malá,“ ubezpečil Faško.
