BRATISLAVA - Na Slovensku vlani požiadalo o azyl 909 cudzincov, čo je najmenej od roku 1998. Pokles pokračoval štvrtý rok po sebe. Azyl dostalo 22 ľudí, teda o osem viac ako v roku 2007. Vyplýva to zo štatistík ministerstva vnútra. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) by napriek nárastu počtu úspešných žiadateľov privítal od Slovenska ústretovejšiu azylovú politiku
.
"Pokles žiadateľov o udelenie azylu je možné v posledných rokoch pozorovať vo väčšine členských štátov EÚ," uviedla Vladimíra Hrebeňáková z kancelárie ministra vnútra. Podobný trend bol napríklad aj v susednom Česku, kde vlani žiadalo o azyl 1656 cudzincov, čo je najmenej od roku 1995.
Ministerstvo aj vedúci bratislavského úradu UNHCR Peter Kresák sa zhodli, že za poklesom žiadateľov môže stáť zmena migračných tokov a vstup Slovenska do schengenského systému bez hraničných kontrol koncom roka 2007, s ktorým bola spojená zvýšená ochrana hranice s Ukrajinou. "Tie prúdy ilegálnych migrantov, medzi ktorými sú aj azylanti, sa do značnej miery presmerovali. (...) Sú poznatky, že došlo k istému presmerovaniu cez Poľsko a cez Maďarsko, čiže sa obchádza z tohto smeru Slovensko," povedal Kresák o trasách, ktorými sa chcú cudzinci dostať ďalej do EÚ.
Zníženie počtu žiadateľov mohlo podľa ministerstva spôsobiť aj dôsledné uplatňovanie takzvaného dublinského nariadenia. Podľa neho azyl vybavuje cudzincovi len jeden členský štát EÚ. Mnohí utečenci totiž podávajú žiadosť postupne v niekoľkých krajinách.
Ďalším 65 neúspešným žiadateľom o azyl Slovensko vlani poskytlo doplnkovú ochranu. Ide o ľudí, ktorým v ich krajine hrozí vážne bezprávie, ako napríklad trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie. Kým azyl sa poskytuje cudzincovi na neurčito, doplnková ochrana na jeden rok s možnosťou opakovaného predĺženia. Migračný úrad ministerstva vnútra ju začal po prvý raz priznávať v roku 2007.
"Tie čísla sa mierne zlepšili oproti minulému roku," ocenil Kresák vývoj počtu pridelených azylov a doplnkových ochrán vzhľad na počet podaných žiadostí. Dodal, že zlepšenia badať aj v kvalite azylového procesu. UNHCR by však podľa neho napriek tomu privítal od Slovenska ústretovejšiu azylovú politiku.
Krajina od roku 1993 udelila migrantom spolu 543 azylov. Najúspešnejší boli pritom podľa ministerstva uchádzači z Afganistanu, Iraku, Bosny a Hercegoviny, Arménska, bývalej Juhoslávie a Angoly. Štátne občianstvo získalo od vzniku samostatného Slovenska 203 utečencov, pričom vlani boli štyria.
Žiadatelia o azyl pochádzali v roku 2008 najmä z Gruzínska (119), Moldavska (113), Pakistanu (109), Ruska (100), Indie (88) a Afganistanu (72). Úspešní záujemcovia o azyl zas boli z Iraku (8), Kuby (8), Palestíny (2) a po jednom z Afganistanu, Iránu, Pakistanu a Vietnamu. Ochranu dostali podľa ministerstva pre opodstatnené obavy z prenasledovania alebo z humanitných dôvodov.
Krajina minulý rok v 414 prípadoch žiadosti o udelenie azylu nevyhovela, v 452 prípadoch bolo konanie zastavené. Dôvodom zastavenia konania bolo podľa Hrebeňákovej aj to, že cudzinci opustili územie Slovenska, alebo že išlo o opakované žiadosti, pričom skutkový stav sa oproti minulosti, keď boli neúspešní, nezmenil. Neúspešní uchádzači o azyl môžu podať opravný prostriedok na súd, ktorý môže aj zrušiť rozhodnutie migračného úradu a vrátiť mu prípad na ďalšie konanie.
Ministerstvo aj vedúci bratislavského úradu UNHCR Peter Kresák sa zhodli, že za poklesom žiadateľov môže stáť zmena migračných tokov a vstup Slovenska do schengenského systému bez hraničných kontrol koncom roka 2007, s ktorým bola spojená zvýšená ochrana hranice s Ukrajinou. "Tie prúdy ilegálnych migrantov, medzi ktorými sú aj azylanti, sa do značnej miery presmerovali. (...) Sú poznatky, že došlo k istému presmerovaniu cez Poľsko a cez Maďarsko, čiže sa obchádza z tohto smeru Slovensko," povedal Kresák o trasách, ktorými sa chcú cudzinci dostať ďalej do EÚ.
Zníženie počtu žiadateľov mohlo podľa ministerstva spôsobiť aj dôsledné uplatňovanie takzvaného dublinského nariadenia. Podľa neho azyl vybavuje cudzincovi len jeden členský štát EÚ. Mnohí utečenci totiž podávajú žiadosť postupne v niekoľkých krajinách.
Ďalším 65 neúspešným žiadateľom o azyl Slovensko vlani poskytlo doplnkovú ochranu. Ide o ľudí, ktorým v ich krajine hrozí vážne bezprávie, ako napríklad trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie. Kým azyl sa poskytuje cudzincovi na neurčito, doplnková ochrana na jeden rok s možnosťou opakovaného predĺženia. Migračný úrad ministerstva vnútra ju začal po prvý raz priznávať v roku 2007.
"Tie čísla sa mierne zlepšili oproti minulému roku," ocenil Kresák vývoj počtu pridelených azylov a doplnkových ochrán vzhľad na počet podaných žiadostí. Dodal, že zlepšenia badať aj v kvalite azylového procesu. UNHCR by však podľa neho napriek tomu privítal od Slovenska ústretovejšiu azylovú politiku.
Krajina od roku 1993 udelila migrantom spolu 543 azylov. Najúspešnejší boli pritom podľa ministerstva uchádzači z Afganistanu, Iraku, Bosny a Hercegoviny, Arménska, bývalej Juhoslávie a Angoly. Štátne občianstvo získalo od vzniku samostatného Slovenska 203 utečencov, pričom vlani boli štyria.
Žiadatelia o azyl pochádzali v roku 2008 najmä z Gruzínska (119), Moldavska (113), Pakistanu (109), Ruska (100), Indie (88) a Afganistanu (72). Úspešní záujemcovia o azyl zas boli z Iraku (8), Kuby (8), Palestíny (2) a po jednom z Afganistanu, Iránu, Pakistanu a Vietnamu. Ochranu dostali podľa ministerstva pre opodstatnené obavy z prenasledovania alebo z humanitných dôvodov.
Krajina minulý rok v 414 prípadoch žiadosti o udelenie azylu nevyhovela, v 452 prípadoch bolo konanie zastavené. Dôvodom zastavenia konania bolo podľa Hrebeňákovej aj to, že cudzinci opustili územie Slovenska, alebo že išlo o opakované žiadosti, pričom skutkový stav sa oproti minulosti, keď boli neúspešní, nezmenil. Neúspešní uchádzači o azyl môžu podať opravný prostriedok na súd, ktorý môže aj zrušiť rozhodnutie migračného úradu a vrátiť mu prípad na ďalšie konanie.
