František Blanárik
BRATISLAVA - Viaceré zverejnené archívne dokumenty o spolupráci s Vojenskou kontrarozviedkou, ktoré sa týkajú súčasného riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Františka Blanárika, pobúrili štyroch opozičných poslancov Výboru NR pre kontrolu činnosti NBÚ.
Iván Farkaš, Pavol Frešo, Stanislav Kahanec a Tatiana Rosová napísali otvorenú výzvu premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorej žiadajú ho žiadajú, aby podal návrh na odvolanie Blanárika z funkcie. Hovorkyňa predsedu vlády Silvia Glendová sa k výzve vyjadriť odmietla.Riaditeľom NBÚ sa stal Blanárik po nástupe vlády Roberta Fica.
V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. TV Markíza však zverejnila informáciu, že Blanárik spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou. Blanárik o tom niekoľko dní mlčal, potom vedomú spoluprácu odmietol. Denník SME neskôr informoval o spise Blanárikovej manželky, ktoré potvrdzujú, že spolupracoval s tajnou službou. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady SR na kontrolu činnosti NBÚ 12. februára nepotvrdil, ani nevyvrátil, či Blanárik s kontrarozviedkou spolupracoval, alebo nie.
"Je tam strašne veľa nedostatkov, je tam strašne veľa rozporuplných informácii,“ povedal vtedy po preštudovaní troch Blanárikových spisov predseda výboru Anton Korba (SNS) . Zverejnené dokumenty podľa štyroch opozičných poslancov "vyvolávajú podozrenie, že Blanárik v minulosti vedome spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou socialistického Československa".
Ako poslanci parlamentu a členovia výboru považujú za nevyhnutné, aby kompetentné inštitúcie posúdili relevantnosť podozrení vyplývajúcich z archívnych materiálov a bezpečnostný dosah získaných informácií na výkon funkcie riaditeľa NBÚ. Na poslednom zasadnutí výboru preto poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová navrhla, aby Blanárik požiadal o ďalšiu previerku. Výbor však tento návrh dvakrát odmietol.
Poslanci tvrdia, že Blanárik tiež neprejavil ochotu podrobiť sa previerke z vlastnej iniciatívy. Prvú získal v roku 2005 a druhú o rok nato. "Sme presvedčení, že je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky, aby inštitúciu s takým závažným poslaním, akou je NBÚ, viedol človek, nad ktorého minulosťou sú otázniky, a ktorý odmieta dať na ne jednoznačnú a kompetentnú odpoveď podrobením sa opätovnej bezpečnostnej previerke," píšu poslanci v otvorenej výzve premiérovi. Tvrdia, že sú si vedomí toho, že "odďaľovanie riešenia takejto situácie zhoršuje pozíciu Slovenska v medzinárodných bezpečnostných štruktúrach".
Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb previerku prísne tajné dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu. Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom. Podľa archívnych spisov v 70-tych rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu.
Podľa skorších vyjadrení premiéra Roberta Fica prešiel Blanárik aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. Slovenská národná strana (SNS) nemá podľa podpredsedu strany a predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka o spôsobilosti Františka Blanárika na poste riaditeľa NBÚ žiadne pochybnosti. Blanárik 2. decembra donášanie, či vedomú spoluprácu vylúčil. "Nie som dôverník, ani som nebol dôverník. Funkcia dôverník rezident ani neexistuje,“ vyhlásil.
V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. TV Markíza však zverejnila informáciu, že Blanárik spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou. Blanárik o tom niekoľko dní mlčal, potom vedomú spoluprácu odmietol. Denník SME neskôr informoval o spise Blanárikovej manželky, ktoré potvrdzujú, že spolupracoval s tajnou službou. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady SR na kontrolu činnosti NBÚ 12. februára nepotvrdil, ani nevyvrátil, či Blanárik s kontrarozviedkou spolupracoval, alebo nie.
"Je tam strašne veľa nedostatkov, je tam strašne veľa rozporuplných informácii,“ povedal vtedy po preštudovaní troch Blanárikových spisov predseda výboru Anton Korba (SNS) . Zverejnené dokumenty podľa štyroch opozičných poslancov "vyvolávajú podozrenie, že Blanárik v minulosti vedome spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou socialistického Československa".
Ako poslanci parlamentu a členovia výboru považujú za nevyhnutné, aby kompetentné inštitúcie posúdili relevantnosť podozrení vyplývajúcich z archívnych materiálov a bezpečnostný dosah získaných informácií na výkon funkcie riaditeľa NBÚ. Na poslednom zasadnutí výboru preto poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová navrhla, aby Blanárik požiadal o ďalšiu previerku. Výbor však tento návrh dvakrát odmietol.
Poslanci tvrdia, že Blanárik tiež neprejavil ochotu podrobiť sa previerke z vlastnej iniciatívy. Prvú získal v roku 2005 a druhú o rok nato. "Sme presvedčení, že je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky, aby inštitúciu s takým závažným poslaním, akou je NBÚ, viedol človek, nad ktorého minulosťou sú otázniky, a ktorý odmieta dať na ne jednoznačnú a kompetentnú odpoveď podrobením sa opätovnej bezpečnostnej previerke," píšu poslanci v otvorenej výzve premiérovi. Tvrdia, že sú si vedomí toho, že "odďaľovanie riešenia takejto situácie zhoršuje pozíciu Slovenska v medzinárodných bezpečnostných štruktúrach".
Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb previerku prísne tajné dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu. Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom. Podľa archívnych spisov v 70-tych rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu.
Podľa skorších vyjadrení premiéra Roberta Fica prešiel Blanárik aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. Slovenská národná strana (SNS) nemá podľa podpredsedu strany a predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka o spôsobilosti Františka Blanárika na poste riaditeľa NBÚ žiadne pochybnosti. Blanárik 2. decembra donášanie, či vedomú spoluprácu vylúčil. "Nie som dôverník, ani som nebol dôverník. Funkcia dôverník rezident ani neexistuje,“ vyhlásil.
