František Blanárik
BRATISLAVA - Vedomú spoluprácu s vojenskou kontrarozviedkou súčasného riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Františka Blanárika dnes Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ nepotvrdil, ani nevyvrátil.
"Je tam strašne veľa nedostatkov, je tam strašne veľa rozporuplných informácii,“ povedal novinárom predseda výboru Anton Korba (SNS) po preštudovaní troch Blanárikových spisov. Poslankyňa za SDKÚ-DS Tatiana Rosová na výbore navrhla, aby Blanárik požiadal o ďalšiu previerku. Výbor to však neschválil. Prvú previerku získal Blanárik v roku 2005 a druhú v roku 2006.
Riaditeľom NBÚ sa stal Blanárik po nástupe vlády Roberta Fica. V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. TV Markíza však zverejnila informáciu, že Blanárik spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou. Blanárik o tom niekoľko dní mlčal, potom vedomú spoluprácu odmietol. Denník SME neskôr informoval o spise Blanárikovej manželky, ktoré potvrdzujú, že spolupracoval s tajnou službou. Tento spis je podľa Korbu pre výbor nezaujímavý. Odmietol tiež pomenovanie dôverník rezident.
Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb previerku prísne tajné dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu.
Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom. Podľa archívnych spisov v 70-tych rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu. Ako dôverník dosahoval dobré výsledky a ochotne odovzdával poznatky charakterizujúce morálno-politicky stav cvičiacich jednotiek. V roku 1980 absolvoval Blanárik niekoľkomesačné školenie v spravodajskom inštitúte Spravodajskej správy Generálneho štábu, kde získal odborné vedomosti o práci v rozviedke aj kontrarozviedke. Od roku 1981 pracoval na vojenskom útvare v Leviciach. Práve tam ho údajne tajná služba nasadila na jeho kamaráta Ladislava B., ktorého kontrarozviedka podozrievala, že tajne ubytoval rodinu zo západného Nemecka. Blanárik to podľa dokumentov zistil a potvrdil. Na základe poznatkov od Blanárika zbavili Ladislava B. funkcie a z Levíc ho prevelili do Martina.
Podľa premiéra Roberta Fica prešiel Blanárik aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. Slovenská národná strana (SNS) nemá podľa podpredsedu strany a predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka o spôsobilosti Františka Blanárika na poste riaditeľa NBÚ žiadne pochybnosti. Blanárik 2. decembra donášanie, či vedomú spoluprácu vylúčil. "Nie som dôverník, ani som nebol dôverník. Funkcia dôverník rezident ani neexistuje,“ vyhlásil. Dnes po zasadnutí výboru na otázky novinárov neodpovedal.
Riaditeľom NBÚ sa stal Blanárik po nástupe vlády Roberta Fica. V apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom - prísne tajné. TV Markíza však zverejnila informáciu, že Blanárik spolupracoval s Vojenskou kontrarozviedkou. Blanárik o tom niekoľko dní mlčal, potom vedomú spoluprácu odmietol. Denník SME neskôr informoval o spise Blanárikovej manželky, ktoré potvrdzujú, že spolupracoval s tajnou službou. Tento spis je podľa Korbu pre výbor nezaujímavý. Odmietol tiež pomenovanie dôverník rezident.
Vedomí spolupracovníci komunistických tajných služieb previerku prísne tajné dostať nemôžu. NBÚ má chrániť utajované skutočnosti pred ľuďmi, ktorí nie sú bezpečnostne spoľahliví. Za takých považuje zákon vedomých spolupracovníkov tajných služieb bývalého režimu.
Blanárik bol počas bývalého režimu profesionálnym vojakom. Podľa archívnych spisov v 70-tych rokoch začal spolupracovať s vojenskou kontrarozviedkou ako dôverník. V jeho zväzku sa podľa medializovaných informácií naznačuje, že mohlo ísť o vedomú spoluprácu. Ako dôverník dosahoval dobré výsledky a ochotne odovzdával poznatky charakterizujúce morálno-politicky stav cvičiacich jednotiek. V roku 1980 absolvoval Blanárik niekoľkomesačné školenie v spravodajskom inštitúte Spravodajskej správy Generálneho štábu, kde získal odborné vedomosti o práci v rozviedke aj kontrarozviedke. Od roku 1981 pracoval na vojenskom útvare v Leviciach. Práve tam ho údajne tajná služba nasadila na jeho kamaráta Ladislava B., ktorého kontrarozviedka podozrievala, že tajne ubytoval rodinu zo západného Nemecka. Blanárik to podľa dokumentov zistil a potvrdil. Na základe poznatkov od Blanárika zbavili Ladislava B. funkcie a z Levíc ho prevelili do Martina.
Podľa premiéra Roberta Fica prešiel Blanárik aj cez detektor lži, na ktorom údajne presvedčivo odpovedal aj na otázky, ktoré vyšli na povrch. Slovenská národná strana (SNS) nemá podľa podpredsedu strany a predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka o spôsobilosti Františka Blanárika na poste riaditeľa NBÚ žiadne pochybnosti. Blanárik 2. decembra donášanie, či vedomú spoluprácu vylúčil. "Nie som dôverník, ani som nebol dôverník. Funkcia dôverník rezident ani neexistuje,“ vyhlásil. Dnes po zasadnutí výboru na otázky novinárov neodpovedal.
