Lídri 25 členských krajín EÚ sa zišli v sieni Julia Cézara pred slávnostným podpisom historicky prvej európskej ústavy v rímskom Kapitole.
RÍM – Premiér Mikuláš Dzurinda spolu s ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom podpísal v Ríme prvú európsku ústavu. Slovensko teraz čaká jej ratifikácia v parlamente.
Premiér má už dnes istú dostatočnú podporu na schválenie ústavy napriek nesúhlasu KDH. Ústava Európskej únie, nazývaná aj Zmluva, zakladajúca ústavu pre Európu a ústavná zmluva, bude účinná, ak ju do dvoch rokov schvália všetci členovia. Takmer polovica z nich nechá o jej prijatí rozhodnúť občanov v referende.
Ústavnú zmluvu a Záverečné vyhlásenie podpisovali členské štáty už tradične – podľa abecedy. Slovensko ju podpísalo 22., po Slovinsku a pred Fínskom (Suomi), Švédskom a Veľkou Britániou. Záverečné vyhlásenie potom podpísali kandidátske štáty – Bulharsko, Rumunsko a Turecko. Ako hosť bolo pozvané Chorvátsko. Po podpisoch nasleduje obvyklá spoločná fotografia – rodinné foto. Na záver pozval taliansky prezident Carlo Ciampi všetkých na slávnostný obed.
Ústavu podpisovali v slnečnej “matke miest” prevažne premiéri a ministri zahraničných vecí. Prezidenti sa podpísali za Francúzsko, Cyprus, Litvu a Lotyšsko. Pôvodne mali ísť do Ríma aj prezidenti Česka a Slovenska, ako to vyplýva z ich ústavných systémov. Václav Klaus aj Ivan Gašparovič sa napokon rozhodli delegovať právo podpísať medzinárodnú zmluvu na vládu. Gašparovičovi stačí, že ústavu EÚ podpíše nakoniec, po ratifikácii parlamentom.
Iný dôvod mal Václav Klaus. “Dlhodobo sa netajím negatívnym názorom na tento dokument. Bolo by falošné, keby som naďalej dával najavo svoj názor a pritom by som ústavu slávnostne podpísal,” povedal pred troma týždňami v Bratislave po rokovaní s Gašparovičom.
Ústavná zmluva v Česku prispela k napätiu medzi hradom a vládou. Deň pred slávnostným podpisom v Ríme Klaus kritizoval kabinet, že k podpisu ústavy pristupuje príliš laxne, pretože ju schválil na poslednú chvíľu a neumožnil diskusiu. Okrem toho premiér Stanislav Gross požiadal Klausa o poverenie krátko pred odletom. Rovnako postupovala aj vláda Mikuláša Dzurindu, na Slovensku však spor medzi ňou a prezidentom nevznikol.
Ústavnú zmluvu a Záverečné vyhlásenie podpisovali členské štáty už tradične – podľa abecedy. Slovensko ju podpísalo 22., po Slovinsku a pred Fínskom (Suomi), Švédskom a Veľkou Britániou. Záverečné vyhlásenie potom podpísali kandidátske štáty – Bulharsko, Rumunsko a Turecko. Ako hosť bolo pozvané Chorvátsko. Po podpisoch nasleduje obvyklá spoločná fotografia – rodinné foto. Na záver pozval taliansky prezident Carlo Ciampi všetkých na slávnostný obed.
Ústavu podpisovali v slnečnej “matke miest” prevažne premiéri a ministri zahraničných vecí. Prezidenti sa podpísali za Francúzsko, Cyprus, Litvu a Lotyšsko. Pôvodne mali ísť do Ríma aj prezidenti Česka a Slovenska, ako to vyplýva z ich ústavných systémov. Václav Klaus aj Ivan Gašparovič sa napokon rozhodli delegovať právo podpísať medzinárodnú zmluvu na vládu. Gašparovičovi stačí, že ústavu EÚ podpíše nakoniec, po ratifikácii parlamentom.
Iný dôvod mal Václav Klaus. “Dlhodobo sa netajím negatívnym názorom na tento dokument. Bolo by falošné, keby som naďalej dával najavo svoj názor a pritom by som ústavu slávnostne podpísal,” povedal pred troma týždňami v Bratislave po rokovaní s Gašparovičom.
Ústavná zmluva v Česku prispela k napätiu medzi hradom a vládou. Deň pred slávnostným podpisom v Ríme Klaus kritizoval kabinet, že k podpisu ústavy pristupuje príliš laxne, pretože ju schválil na poslednú chvíľu a neumožnil diskusiu. Okrem toho premiér Stanislav Gross požiadal Klausa o poverenie krátko pred odletom. Rovnako postupovala aj vláda Mikuláša Dzurindu, na Slovensku však spor medzi ňou a prezidentom nevznikol.
