Poslankyňa za Smer-SD Jana Vaľová
BRATISLAVA - Súkromní poskytovatelia sociálnych služieb by mali mať ťažšie získať príspevky od samospráv.
Vládny Smer-SD chce v parlamente presadiť, aby obce a vyššie územné celky uprednostňovali verejných poskytovateľov sociálnych služieb.
Miesta u súkromných poskytovateľov majú využívať až vtedy, ak budú mať verejní poskytovatelia obsadené. Poslankyňa za Smer-SD Jana Vaľová predložila pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o sociálnych službách, podľa ktorého obec alebo VÚC majú zabezpečovať sociálnu službu tým, ktorí ju potrebujú, najprv u právnickej osoby, ktorú si sami zriadili na tento účel. Ak v nej už nebudú mať voľné miesto, majú sa pokúsiť ich umiestniť u iného verejného poskytovateľa. V prípade, že ani u nich nepochodí, má sa obrátiť na neverejného, teda súkromného poskytovateľa.
Pôvodný návrh ministerky práce Viery Tomanovej počíta s tým, že najprv sa má hľadať miesto u poskytovateľa, ktorého si obec alebo VÚC vytvorila. Ak neuspeje, má sa obrátiť na iných poskytovateľov, čiže môže hneď osloviť aj súkromných. Návrh určuje, že obce musia poskytnúť sociálnu službu do 60 dní alebo bezodkladne. Poskytovateľom sociálnych služieb musia platiť príspevky, ak u nich umiestnia občanov. Vaľová uviedla, že ak sa klient rozhodne, že si poskytovateľa vyberie sám, príde o možnosť získať príspevok na sociálne služby.
Poslankyňa za KDH Monika Gibalová tvrdí, že Vaľovej návrh obmedzuje ľudí, aby si slobodne vyberali, od koho chcú pomoc. „Je to privatizácia služieb zo strany štátu, nanovo sa vraciame k centralizácii, zneprávňujeme človeka, občana, klienta,“ povedala v pléne Gibalová. Podľa jej straníckej kolegyne Márie Sabolovej navrhnuté zmeny by mal prerokovať sociálny parlamentný výbor. Myslí si, že ide o veľmi komplikovaný text, ktorý bude ťažko aplikovateľný. „Veľmi ľahko sa zavedú povinnosti pre poskytovateľov, obce, mestá, VÚC, ale možno veľmi ťažko sa budú napĺňať v praxi,“ poznamenala Sabolová. Podľa nej Smer-SD by sa mal zbaviť predstavy, že neverejní poskytovatelia chcú na sociálnych službách len zarobiť. „Je to vážna chyba,“ uviedla na adresu Ficovho Smeru-SD Sabolová.
Vaľová jej oponovala s tým, že nemajú nič proti tvorbe zisku. Vaľová ďalej žiada zmeniť, aby prijímateľ sociálnej služby neplatil podľa toho, aký má príjem a majetok, čo navrhla Tomanová. Združenie samosprávnych krajov SK8 aj predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska novelu kritizujú, pretože nemajú dosť peňazí na poskytovanie sociálnych služieb. Na nové povinnosti budú potrebovať 2,1 miliardy korún (69,7 milióna €), ktoré im koalícia neplánuje dať z budúcoročného štátneho rozpočtu.
Denník Pravda 21. októbra napísal, že peniaze pôvodne mali ísť zo štátneho rozpočtu, ale ministerstvo práce ich nakoniec nedostalo. „Z hľadiska dane z príjmu fyzických osôb očakáva zvýšenie príjmov u vyšších územných celkov o viac ako jeden a pol miliardy korún a u obcí až skoro o štyri miliardy korún. Čiže vlastne obce a VÚC to majú vykryté. Preto nám tie 2,1 miliardy zobrali z rozpočtu,“ citoval denník Pravda ministerku Tomanovú. Ak novelu vo štvrtok parlament schváli, účinná bude od 1. januára. Koalícia v stredu odhlasovala, že bude rokovať aj po 19:00, keď sa obvykle rokovanie parlamentu končí.
V nočných hodinách prerokovávajú návrhy noviel zákonov od ministerky práce Viery Tomanovej. Momentálne sa zaoberajú novelou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Čakajú ich ešte štyri návrhy - novela zákona o výkone práce vo verejnom záujme, novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, novela zákona o cestovných náhradách a návrh zákona, ktorý sa prijíma v súvislosti s prechodom na euro.
Miesta u súkromných poskytovateľov majú využívať až vtedy, ak budú mať verejní poskytovatelia obsadené. Poslankyňa za Smer-SD Jana Vaľová predložila pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o sociálnych službách, podľa ktorého obec alebo VÚC majú zabezpečovať sociálnu službu tým, ktorí ju potrebujú, najprv u právnickej osoby, ktorú si sami zriadili na tento účel. Ak v nej už nebudú mať voľné miesto, majú sa pokúsiť ich umiestniť u iného verejného poskytovateľa. V prípade, že ani u nich nepochodí, má sa obrátiť na neverejného, teda súkromného poskytovateľa.
Pôvodný návrh ministerky práce Viery Tomanovej počíta s tým, že najprv sa má hľadať miesto u poskytovateľa, ktorého si obec alebo VÚC vytvorila. Ak neuspeje, má sa obrátiť na iných poskytovateľov, čiže môže hneď osloviť aj súkromných. Návrh určuje, že obce musia poskytnúť sociálnu službu do 60 dní alebo bezodkladne. Poskytovateľom sociálnych služieb musia platiť príspevky, ak u nich umiestnia občanov. Vaľová uviedla, že ak sa klient rozhodne, že si poskytovateľa vyberie sám, príde o možnosť získať príspevok na sociálne služby.
Poslankyňa za KDH Monika Gibalová tvrdí, že Vaľovej návrh obmedzuje ľudí, aby si slobodne vyberali, od koho chcú pomoc. „Je to privatizácia služieb zo strany štátu, nanovo sa vraciame k centralizácii, zneprávňujeme človeka, občana, klienta,“ povedala v pléne Gibalová. Podľa jej straníckej kolegyne Márie Sabolovej navrhnuté zmeny by mal prerokovať sociálny parlamentný výbor. Myslí si, že ide o veľmi komplikovaný text, ktorý bude ťažko aplikovateľný. „Veľmi ľahko sa zavedú povinnosti pre poskytovateľov, obce, mestá, VÚC, ale možno veľmi ťažko sa budú napĺňať v praxi,“ poznamenala Sabolová. Podľa nej Smer-SD by sa mal zbaviť predstavy, že neverejní poskytovatelia chcú na sociálnych službách len zarobiť. „Je to vážna chyba,“ uviedla na adresu Ficovho Smeru-SD Sabolová.
Vaľová jej oponovala s tým, že nemajú nič proti tvorbe zisku. Vaľová ďalej žiada zmeniť, aby prijímateľ sociálnej služby neplatil podľa toho, aký má príjem a majetok, čo navrhla Tomanová. Združenie samosprávnych krajov SK8 aj predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska novelu kritizujú, pretože nemajú dosť peňazí na poskytovanie sociálnych služieb. Na nové povinnosti budú potrebovať 2,1 miliardy korún (69,7 milióna €), ktoré im koalícia neplánuje dať z budúcoročného štátneho rozpočtu.
Denník Pravda 21. októbra napísal, že peniaze pôvodne mali ísť zo štátneho rozpočtu, ale ministerstvo práce ich nakoniec nedostalo. „Z hľadiska dane z príjmu fyzických osôb očakáva zvýšenie príjmov u vyšších územných celkov o viac ako jeden a pol miliardy korún a u obcí až skoro o štyri miliardy korún. Čiže vlastne obce a VÚC to majú vykryté. Preto nám tie 2,1 miliardy zobrali z rozpočtu,“ citoval denník Pravda ministerku Tomanovú. Ak novelu vo štvrtok parlament schváli, účinná bude od 1. januára. Koalícia v stredu odhlasovala, že bude rokovať aj po 19:00, keď sa obvykle rokovanie parlamentu končí.
V nočných hodinách prerokovávajú návrhy noviel zákonov od ministerky práce Viery Tomanovej. Momentálne sa zaoberajú novelou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Čakajú ich ešte štyri návrhy - novela zákona o výkone práce vo verejnom záujme, novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, novela zákona o cestovných náhradách a návrh zákona, ktorý sa prijíma v súvislosti s prechodom na euro.
