(Zdroj: TASR)
BRATISLAVA - Poslanci dnes v parlamente rozhodli, že Alexander Dubček bude mať vlastný zákon.
V zákone o zásluhách Alexandra Dubčeka schválili, že sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva.
Do budovy parlamentu však nepribudne jeho busta, ako pôvodne požadovali predkladatelia návrhu Boris Zala a Oľga Nachtmannová zo Smeru-SD. Zala počas rozpravy súhlasil s pozmeňujúcim návrhom, aby nebola ďalšia Dubčekova busta, keďže na Námestí Alexandra Dubčeka v Bratislave, kde sídli parlament, už jedna osadená je. „Nebudeme zmnožovať a opakovať, aby nám skutočne nevznikla komická situácia,“ uviedol dnes Zala.
Ak schválený zákon podpíše prezident, k existujúcej buste by mala do začiatku budúceho roka pribudnúť pamätná tabuľa. Predkladatelia zákona považujú Dubčeka za symbol vzdoru proti sovietskej moci. Opozícii sa nepáčilo, že koalícia chce uzákoniť Dubčekove zásluhy. Opoziční politici v rozprave viackrát pripomenuli, že Dubček bol prvým tajomníkom ÚV KSČ. Podľa poslanca za KDH Daniela Lipšica Dubček zlyhal v najkritickejších chvíľach svojho života. Kritizoval ho za podpísanie Moskovského protokolu a obuškového zákona. „Nepatrí mu miesto v panteóne veľkých osobností,“ dodal Lipšic.
Nezaradený poslanec Vladimír Palko uviedol, že Dubček dosiahol hviezdnu kariéru v komunistickej strane, ktorá ho neskôr zavrhla. „Smer je právnym nástupcom tej komunistickej strany, ktorá Alexandra Dubčeka 20 rokov perzekvovala,“ dodal Palko s tým, že Smer-SD by mal vysvetliť, prečo presadzuje takýto Alexander Dubček od roku 1949 zastával rôzne funkcie v komunistickej strane.
V roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie od januára 1968, proces demokratizácie československej spoločnosti. Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Dubček s ďalšími spolupracovníkmi boli nútení podpísať Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v ČSSR. Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia.
V rokoch 1969-70 bol československým veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, bol predstaviteľom VPN, v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zomrel 7. novembra 1992 na následky poranení po septembrovej autonehode. Slovenský parlament v minulosti prijal dva zákony o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku.
Do budovy parlamentu však nepribudne jeho busta, ako pôvodne požadovali predkladatelia návrhu Boris Zala a Oľga Nachtmannová zo Smeru-SD. Zala počas rozpravy súhlasil s pozmeňujúcim návrhom, aby nebola ďalšia Dubčekova busta, keďže na Námestí Alexandra Dubčeka v Bratislave, kde sídli parlament, už jedna osadená je. „Nebudeme zmnožovať a opakovať, aby nám skutočne nevznikla komická situácia,“ uviedol dnes Zala.
Ak schválený zákon podpíše prezident, k existujúcej buste by mala do začiatku budúceho roka pribudnúť pamätná tabuľa. Predkladatelia zákona považujú Dubčeka za symbol vzdoru proti sovietskej moci. Opozícii sa nepáčilo, že koalícia chce uzákoniť Dubčekove zásluhy. Opoziční politici v rozprave viackrát pripomenuli, že Dubček bol prvým tajomníkom ÚV KSČ. Podľa poslanca za KDH Daniela Lipšica Dubček zlyhal v najkritickejších chvíľach svojho života. Kritizoval ho za podpísanie Moskovského protokolu a obuškového zákona. „Nepatrí mu miesto v panteóne veľkých osobností,“ dodal Lipšic.
Nezaradený poslanec Vladimír Palko uviedol, že Dubček dosiahol hviezdnu kariéru v komunistickej strane, ktorá ho neskôr zavrhla. „Smer je právnym nástupcom tej komunistickej strany, ktorá Alexandra Dubčeka 20 rokov perzekvovala,“ dodal Palko s tým, že Smer-SD by mal vysvetliť, prečo presadzuje takýto Alexander Dubček od roku 1949 zastával rôzne funkcie v komunistickej strane.
V roku 1968 bol ako predstaviteľ protidogmatického kurzu v strane zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. S jeho menom sa spája Pražská jar - obdobie od januára 1968, proces demokratizácie československej spoločnosti. Ukončila ho okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Dubček s ďalšími spolupracovníkmi boli nútení podpísať Moskovský protokol, podľa ktorého sovietske vojská zostali v ČSSR. Po upevnení komunistickej diktatúry bol obvinený z porušovania zásad marxizmu-leninizmu a v apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, krátko bol predsedom Federálneho zhromaždenia.
V rokoch 1969-70 bol československým veľvyslancom v Turecku. V roku 1970 bol vylúčený z KSČ. Po novembri 1989 sa zapojil do obrodného procesu, bol predstaviteľom VPN, v rokoch 1989-90 predsedom Federálneho zhromaždenia ČSFR, členom a predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zomrel 7. novembra 1992 na následky poranení po septembrovej autonehode. Slovenský parlament v minulosti prijal dva zákony o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a Andreja Hlinku.
