(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. Konštatujú to v návrhu zákona o zásluhách Alexandra Dubčeka poslanci za Smer-SD Boris Zala a Oľga Nachtmannová. Podľa návrhu do budovy parlamentu sa má umiestniť busta Dubčeka a pamätná tabuľa.
Dubček bol kľúčovým aktérom dvoch najpodstatnejších úsilí Slovákov, a to žiť v demokratickej, slobodnejšej spoločnosti a ukončiť štátotvorný proces slovenského národa. "Pod jeho vedením v rámci bývalej Československej republiky sa rozbehol proces demokratizácie krajiny, proces vymaňovania sa spod vtedajšej sovietskej dominancie ako aj proces federalizácie republiky,“ povedal pri predkladaní návrhu Zala.
Formulácia, že Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu slovenského národa a o ľudské práva, nielenže kríva na obe nohy, ale je číra mystifikácia, povedal poslanec Pavol Hrušovský (KDH). "Ako každý mýtus aj Dubčekov mýtus žije svojim životom bez ohľadom na reálne dejiny a historické fakty,“ zdôraznil. Dubček sa podľa jeho slov nezaslúžil o demokraciu, ale v roku 1968 o demokratizáciu komunizmu. "Dubček nechcel skutočnú demokraciu, ale isté demokratizovanie komunistickej totality, nechcel nedajbože pluralitu strán, dokonca ani sociálnu demokraciu, do čela ktorej sa pred tragickou smrťou postavil,“ povedal Hrušovský. Dubček bol celý život presvedčený komunista, dodal s tým, že proti komunizmu v rokoch 1968 až 1989, kedy bol z politiky vyradený, nikdy ani aktívne ani pasívne nebojoval. "V podstate sa pridal k mase a chcel prežiť,“ zdôraznil Hrušovský. Kresťanskí demokrati podľa jeho slov predložený návrh nepodporia.
Rozprava k tomuto bodu bola prerušená, zasadá poslanecké grémium.
Formulácia, že Alexander Dubček sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu a slobodu slovenského národa a o ľudské práva, nielenže kríva na obe nohy, ale je číra mystifikácia, povedal poslanec Pavol Hrušovský (KDH). "Ako každý mýtus aj Dubčekov mýtus žije svojim životom bez ohľadom na reálne dejiny a historické fakty,“ zdôraznil. Dubček sa podľa jeho slov nezaslúžil o demokraciu, ale v roku 1968 o demokratizáciu komunizmu. "Dubček nechcel skutočnú demokraciu, ale isté demokratizovanie komunistickej totality, nechcel nedajbože pluralitu strán, dokonca ani sociálnu demokraciu, do čela ktorej sa pred tragickou smrťou postavil,“ povedal Hrušovský. Dubček bol celý život presvedčený komunista, dodal s tým, že proti komunizmu v rokoch 1968 až 1989, kedy bol z politiky vyradený, nikdy ani aktívne ani pasívne nebojoval. "V podstate sa pridal k mase a chcel prežiť,“ zdôraznil Hrušovský. Kresťanskí demokrati podľa jeho slov predložený návrh nepodporia.
Rozprava k tomuto bodu bola prerušená, zasadá poslanecké grémium.
