Ján Mikolaj
BRATISLAVA – Viac ako milión korún (33 194 €) zo štátnej pokladne už minulo ministerstvo školstva na učebnice, ktoré nikto nechce. Napriek tomu s ich vydávaním neprestane, chystá ďalšiu knihu. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) už plánuje geografiu pre stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským, napísal dnes denník Pravda.
Aj geografia by mala obsahovať pomenovania len v slovenčine, čo maďarská menšina odmieta. "Pripravujeme ešte novú geografiu pre prvý ročník stredných škôl," povedala Mikolajova hovorkyňa Dana Španková. Potvrdila, že obsahuje sporné výrazy, ktoré ministerstvo prepisuje z maďarčiny do slovenčiny. Koľko bude nová geografia stáť, nie je známe. SMK po ohlásení ďalšej Mikolajovej knihy zvažuje podanie celej veci na Ústavný súd SR. V ústave sú totiž zaručené práva menšín, medzi ktoré podľa podpredsedu SMK Lászlóa Szigetiho patrí aj možnosť používať dvojjazyčné označenia.
"Zemepisné názvy v štátnom jazyku vyžaduje zákon o geodézii a katastri," tvrdí Mikolaj. V pondelok ho politickým vyhlásením podporila aj jeho SNS. "Prioritou SNS je zastaviť snahy SMK na juhu Slovenska, ktoré smerujú k vytváraniu neplnohodnotných občanov Slovenskej republiky tak, že nebudú dobre ovládať štátny jazyk, " uviedla.
Maďarský text so slovenským slovom je však v Mikolajovom preklade gramatickým nezmyslom. Učitelia učebnice preto odmietajú rozdať deťom a učia ich zo starých. Nepoužitý a v skrini už skončil dejepis za 338-tisíc (11 219,54 €) a vlastiveda za 660-tisíc korún (21 908 €), dodáva Pravda.
Podľa Istvána Lanstyaka z katedry maďarského jazyka a literatúry Univerzity Komenského do maďarskej vety sa niektoré slovenské pomenovania ťažko vsúvajú. "Napríklad Moldava nad Bodvou, keďže v slovenčine sú predložky, kým v maďarčine pádové prípony," konštatoval Lanstyak. Pripomenul, že aj Slováci v Maďarsku majú právo v učebniciach používať svoje označenia. "Maďarskú dedinu Mlynky, kde žijú Slováci, neuvádzajú ako Piliszentkereszt.“
Viac ako gramatická ťažkopádnosť Maďarom podľa Lanstyaka prekáža, že nemôžu používať historické názvy miest a obcí, v ktorých žijú a cítia sa v nich ako doma. "Je v tom symbolika. Ako keby Slováci dávali najavo: my sme tu páni a Maďari sú v podriadenom postavení," dodal pre denník Pravda.
"Zemepisné názvy v štátnom jazyku vyžaduje zákon o geodézii a katastri," tvrdí Mikolaj. V pondelok ho politickým vyhlásením podporila aj jeho SNS. "Prioritou SNS je zastaviť snahy SMK na juhu Slovenska, ktoré smerujú k vytváraniu neplnohodnotných občanov Slovenskej republiky tak, že nebudú dobre ovládať štátny jazyk, " uviedla.
Maďarský text so slovenským slovom je však v Mikolajovom preklade gramatickým nezmyslom. Učitelia učebnice preto odmietajú rozdať deťom a učia ich zo starých. Nepoužitý a v skrini už skončil dejepis za 338-tisíc (11 219,54 €) a vlastiveda za 660-tisíc korún (21 908 €), dodáva Pravda.
Podľa Istvána Lanstyaka z katedry maďarského jazyka a literatúry Univerzity Komenského do maďarskej vety sa niektoré slovenské pomenovania ťažko vsúvajú. "Napríklad Moldava nad Bodvou, keďže v slovenčine sú predložky, kým v maďarčine pádové prípony," konštatoval Lanstyak. Pripomenul, že aj Slováci v Maďarsku majú právo v učebniciach používať svoje označenia. "Maďarskú dedinu Mlynky, kde žijú Slováci, neuvádzajú ako Piliszentkereszt.“
Viac ako gramatická ťažkopádnosť Maďarom podľa Lanstyaka prekáža, že nemôžu používať historické názvy miest a obcí, v ktorých žijú a cítia sa v nich ako doma. "Je v tom symbolika. Ako keby Slováci dávali najavo: my sme tu páni a Maďari sú v podriadenom postavení," dodal pre denník Pravda.
