László Sólyom
NITRA - Príslušníci maďarskej menšiny na Slovensku by mali mať širšie možnosti pre využívanie svojho materinského jazyka. Maďarský prezident László Sólyom dnes v diskusii s vysokoškolákmi v Nitre povedal, že by privítal, ak by štát umožnil komunikáciu v jazyku menšín aj na súdoch.
V súčasnosti môžu obyvatelia maďarskej či inej národnosti komunikovať s úradmi na miestnej či obecnej úrovni.
"Musíte byť lojálni k štátu, ale aj štát má svoje povinnosti," povedal Sólyom asi tridsiatke študentov Univerzity Konštantína Filozofa. Keďže na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina, v niektorých regiónoch by bolo podľa maďarskej hlavy štátu vhodné, aby sa na súdoch mohla využívať aj maďarčina.
Rovnaké odporúčanie vlani adresoval Slovensku podľa Hospodárskych novín aj Výbor ministrov Rady Európy. Navrhol tiež, aby Slovensko zmiernilo kritériá pri dvojjazyčnom pomenovaní obcí. Sídlo môže podľa platných pravidiel niesť názov v dvoch jazykoch, ak národnostná menšina tvorí aspoň 20 percent obyvateľstva. Slovenská vláda vtedy reagovala tvrdením, že národnostné menšiny majú na Slovensku väčšie právomoci, ako v iných európskych krajinách.
Jedna z diskutujúcich študentiek však upozornila, že rozšírené možnosti využívať maďarčinu by mohli spôsobiť problémy. Sólyomovmu návrhu vytkla, že by viedol k horšej znalosti slovenčiny.
Znalosť úradného jazyka je nevyhnutná aj podľa slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa dnešnej diskusie tiež zúčastnil. Hlava štátu pripomenula, že príslušníci menšín sú napriek svojej národnosti občanmi Slovenska. Bez znalosti slovenčiny by sa tak nedokázali dorozumieť vo vlastnom štáte, naznačil.
Obaja prezidenti dnes rokovali v rámci stretnutia hláv štátov Vyšehradskej štvorky, odkiaľ zamierili na nitriansku univerzitu. Stretli sa v čase, kedy sú vzťahy medzi oboma krajinami napätejšie. Budapešti sa totiž nepáči napríklad účasť Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, Slovensko zas svojho južného suseda kritizovalo za údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Gašparovič sa posťažoval, že viaceré konflikty medzi Slovenskom a Maďarskom vznikajú s pričinením médií. Ponúkajú totiž podľa neho priestor kontroverzným výrokom politikov, a to v obidvoch krajinách.
Pre zhoršené vzťahy sa napríklad už dlhší čas odkladá oficiálna návšteva maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na Slovensku.
"Musíte byť lojálni k štátu, ale aj štát má svoje povinnosti," povedal Sólyom asi tridsiatke študentov Univerzity Konštantína Filozofa. Keďže na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina, v niektorých regiónoch by bolo podľa maďarskej hlavy štátu vhodné, aby sa na súdoch mohla využívať aj maďarčina.
Rovnaké odporúčanie vlani adresoval Slovensku podľa Hospodárskych novín aj Výbor ministrov Rady Európy. Navrhol tiež, aby Slovensko zmiernilo kritériá pri dvojjazyčnom pomenovaní obcí. Sídlo môže podľa platných pravidiel niesť názov v dvoch jazykoch, ak národnostná menšina tvorí aspoň 20 percent obyvateľstva. Slovenská vláda vtedy reagovala tvrdením, že národnostné menšiny majú na Slovensku väčšie právomoci, ako v iných európskych krajinách.
Jedna z diskutujúcich študentiek však upozornila, že rozšírené možnosti využívať maďarčinu by mohli spôsobiť problémy. Sólyomovmu návrhu vytkla, že by viedol k horšej znalosti slovenčiny.
Znalosť úradného jazyka je nevyhnutná aj podľa slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý sa dnešnej diskusie tiež zúčastnil. Hlava štátu pripomenula, že príslušníci menšín sú napriek svojej národnosti občanmi Slovenska. Bez znalosti slovenčiny by sa tak nedokázali dorozumieť vo vlastnom štáte, naznačil.
Obaja prezidenti dnes rokovali v rámci stretnutia hláv štátov Vyšehradskej štvorky, odkiaľ zamierili na nitriansku univerzitu. Stretli sa v čase, kedy sú vzťahy medzi oboma krajinami napätejšie. Budapešti sa totiž nepáči napríklad účasť Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, Slovensko zas svojho južného suseda kritizovalo za údajnú neochotu zabezpečiť dostatočné práva slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku.
Gašparovič sa posťažoval, že viaceré konflikty medzi Slovenskom a Maďarskom vznikajú s pričinením médií. Ponúkajú totiž podľa neho priestor kontroverzným výrokom politikov, a to v obidvoch krajinách.
Pre zhoršené vzťahy sa napríklad už dlhší čas odkladá oficiálna návšteva maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya na Slovensku.
