BRATISLAVA - Vláda podporila poslaneckú novelu zákona, ktorá zásadne mení prevod prebytočného majetku na obce. Doteraz ho dostávali zdarma, ak oň neprejavili záujem iné orgány štátnej správy.
Po novom bude ministerstvo obrany, vnútra a dopravy povinné vypísať ponukové konanie a prebytočný majetok, najmä kasárne či budovy na hraniciach so schengenom, predať. Ak sa to nepodarí ani za 30 percent ich "primeranej ceny", dostanú ho obce.
Aká je primeraná cena nie je jasné, ministri sa v názore rozchádzajú. Zhodujú sa v dôvode, prečo už majetok nedávať obciam a vyšším územným celkom. Majú dosť peňazí a po prevzatí budov neboli ústretové k požiadavkám štátu. Peniaze potrebuje štátny rozpočet na sociálnu politiku.
Novela, ktorá je v parlamente v druhom čítaní, prikazuje ponúknuť majetok na predaj za "primeranú cenu", ak ho nebude chcieť štátna správa. Ponukové konanie musia ministerstvá vyhlásiť opakovane, až na úroveň 30 percent z primeranej ceny. Ak sa ani tak nepredá, dostanú ho obce.
Minister financií Ján Počiatek si myslí, že štátny majetok budú predávať za čo najvyššiu trhovú cenu. "Naše stanovisko (pri rokovaní o predajoch vo vláde) bude jednoznačné. Za čo najvyššiu trhovú cenu," povedal. Minister obrany Jaroslav Baška nevie, čo je primeraná cena. Cenu podľa neho stanoví súdny znalec.
"Bude to zo znaleckých posudkov," uviedol. Minister vnútra Robert Kaliňák si vykladá primeranú cenu jednoducho. "Primeraná je len jedna. Je primeraná. A potom je na druhej strane neprimeraná," uviedol. Primeranú cenu podľa neho určí súťaž. "Je to taká, aká bude ponúknutá zo strany tých, ktorí budú chcieť kupovať," dodal. V dobré výsledky predaja verí aj Baška.
"V strednodobom horizonte očakávame príjem viac ako jednu miliardu korún (33 193 919 eur)," povedal. "Chceme dostať do rozpočtu peniaze. Tie potom môžu byť použité v zdravotníctve alebo v sociálnej oblasti," vysvetlil postoj k novele zákona, ktorý pri jeho prijímaní v roku 2004 podporil. "Zmenila sa doba. Dnes som ministrom obrany," dodal.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) so zmenou zákona o prevode majetku štátu na obce nesúhlasí. Minister vnútra tvrdí, že neoprávnene. "Oni (obce) dostali obrovské množstvo nehnuteľností na všetky svoje potreby už doteraz," oponuje s tým, že zákon neberie do úvahy decentralizáciu a zvýšenie rozpočtov samospráv o 6 miliárd korún (199 163 513 eur) oproti predpokladom. Ich časť rozpočtu je v podstate rovnako veľká ako MV SR. "Po ďalšie - je tu mnoho skúseností, ktoré neboli veľmi pozitívne z prevodov týchto majetkov na obce. Jednak preto, že hospodárenie s nimi bolo buď zlé, alebo za určitý čas boli už úplne mimo (štátnej) správy."
Kaliňák kritizoval postoj obcí k užívaniu získaného majetku už dávnejšie. Nespokojná bola aj ministerka práce Viera Tomanová, keď Poprad odmietol poskytnúť priestory pre úrad práce. Zlé skúsenosti dnes minister vnútra zhrnul takto: "Negatívne skúsenosti potom, keď štát mal chuť spätne využívať aspoň nejakú časť (prevedeného majetku) pre poskytovanie služieb bližšie občanom. My už sme nemali šancu sa k tomu dostať...Ja sám som zažil problém, kedy sme žiadali o to, aby sme mohli otvoriť policajnú stanicu v jednom objekte, ktorý bol kedysi náš, a nebolo nám to umožnené."
Nevidí preto dôvod, prečo by mal štát ďalej dávať obciam budovy a pozemky zadarmo. Majú dosť peňazí, aby sa prihlásili do ponukového konania. "Policajná stanica nie je otvorenie kiosku, ale poskytnutie bezpečnosti občanom. Ak si samospráva neuvedomuje, že poskytnutie bezpečnosti občanom je prvoradá úloha, v tom prípade sa s nimi na túto tému hádať, samozrejme, nebudem, ale rovnako mi to umožňuje, aby som s tým majetkom nakladal spôsobom, ktorý bude výhodný pre štátny rozpočet," povedal Kaliňák.
Doteraz sa zákon o prevode majetku štátu na obce týkal len ministerstva obrany. Novela koaličných poslancov pridáva majetok ministerstva vnútra, dopravy a nimi zriadených organizácií. Obrana ponúkala najmä nevyužité kasárne, vnútro ponúkne budovy na hraniciach, ktoré po vstupe do schengenu nepotrebuje. Ministerstvo dopravy nevie, prečo sa v novele objavilo, prebytočný majetok vraj nemá.
"Pre istotu to tam napísali...Asi tam globálne zaradili všetky rezorty, ktoré môžu niečo vlastniť," domnieva sa šéf rezortu Ľubomír Vážny.
Aká je primeraná cena nie je jasné, ministri sa v názore rozchádzajú. Zhodujú sa v dôvode, prečo už majetok nedávať obciam a vyšším územným celkom. Majú dosť peňazí a po prevzatí budov neboli ústretové k požiadavkám štátu. Peniaze potrebuje štátny rozpočet na sociálnu politiku.
Novela, ktorá je v parlamente v druhom čítaní, prikazuje ponúknuť majetok na predaj za "primeranú cenu", ak ho nebude chcieť štátna správa. Ponukové konanie musia ministerstvá vyhlásiť opakovane, až na úroveň 30 percent z primeranej ceny. Ak sa ani tak nepredá, dostanú ho obce.
Minister financií Ján Počiatek si myslí, že štátny majetok budú predávať za čo najvyššiu trhovú cenu. "Naše stanovisko (pri rokovaní o predajoch vo vláde) bude jednoznačné. Za čo najvyššiu trhovú cenu," povedal. Minister obrany Jaroslav Baška nevie, čo je primeraná cena. Cenu podľa neho stanoví súdny znalec.
"Bude to zo znaleckých posudkov," uviedol. Minister vnútra Robert Kaliňák si vykladá primeranú cenu jednoducho. "Primeraná je len jedna. Je primeraná. A potom je na druhej strane neprimeraná," uviedol. Primeranú cenu podľa neho určí súťaž. "Je to taká, aká bude ponúknutá zo strany tých, ktorí budú chcieť kupovať," dodal. V dobré výsledky predaja verí aj Baška.
"V strednodobom horizonte očakávame príjem viac ako jednu miliardu korún (33 193 919 eur)," povedal. "Chceme dostať do rozpočtu peniaze. Tie potom môžu byť použité v zdravotníctve alebo v sociálnej oblasti," vysvetlil postoj k novele zákona, ktorý pri jeho prijímaní v roku 2004 podporil. "Zmenila sa doba. Dnes som ministrom obrany," dodal.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) so zmenou zákona o prevode majetku štátu na obce nesúhlasí. Minister vnútra tvrdí, že neoprávnene. "Oni (obce) dostali obrovské množstvo nehnuteľností na všetky svoje potreby už doteraz," oponuje s tým, že zákon neberie do úvahy decentralizáciu a zvýšenie rozpočtov samospráv o 6 miliárd korún (199 163 513 eur) oproti predpokladom. Ich časť rozpočtu je v podstate rovnako veľká ako MV SR. "Po ďalšie - je tu mnoho skúseností, ktoré neboli veľmi pozitívne z prevodov týchto majetkov na obce. Jednak preto, že hospodárenie s nimi bolo buď zlé, alebo za určitý čas boli už úplne mimo (štátnej) správy."
Kaliňák kritizoval postoj obcí k užívaniu získaného majetku už dávnejšie. Nespokojná bola aj ministerka práce Viera Tomanová, keď Poprad odmietol poskytnúť priestory pre úrad práce. Zlé skúsenosti dnes minister vnútra zhrnul takto: "Negatívne skúsenosti potom, keď štát mal chuť spätne využívať aspoň nejakú časť (prevedeného majetku) pre poskytovanie služieb bližšie občanom. My už sme nemali šancu sa k tomu dostať...Ja sám som zažil problém, kedy sme žiadali o to, aby sme mohli otvoriť policajnú stanicu v jednom objekte, ktorý bol kedysi náš, a nebolo nám to umožnené."
Nevidí preto dôvod, prečo by mal štát ďalej dávať obciam budovy a pozemky zadarmo. Majú dosť peňazí, aby sa prihlásili do ponukového konania. "Policajná stanica nie je otvorenie kiosku, ale poskytnutie bezpečnosti občanom. Ak si samospráva neuvedomuje, že poskytnutie bezpečnosti občanom je prvoradá úloha, v tom prípade sa s nimi na túto tému hádať, samozrejme, nebudem, ale rovnako mi to umožňuje, aby som s tým majetkom nakladal spôsobom, ktorý bude výhodný pre štátny rozpočet," povedal Kaliňák.
Doteraz sa zákon o prevode majetku štátu na obce týkal len ministerstva obrany. Novela koaličných poslancov pridáva majetok ministerstva vnútra, dopravy a nimi zriadených organizácií. Obrana ponúkala najmä nevyužité kasárne, vnútro ponúkne budovy na hraniciach, ktoré po vstupe do schengenu nepotrebuje. Ministerstvo dopravy nevie, prečo sa v novele objavilo, prebytočný majetok vraj nemá.
"Pre istotu to tam napísali...Asi tam globálne zaradili všetky rezorty, ktoré môžu niečo vlastniť," domnieva sa šéf rezortu Ľubomír Vážny.
