Hedviga Malinová (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA - Obeť národnostného útoku alebo klamárka? Kontroverzný prípad študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej, ktorý sa stal domácou politickou témou a vzbudil pozornosť aj za hranicami Slovenska, nie je ani po dvoch rokoch uzavretý.
Politológovia, ktorých oslovila ČTK, sa zväčša zhodli, že naďalej zaťažuje vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi a vyvoláva podozrenia o postupe vyšetrovacích orgánov.
Malinová si stojí za svojím tvrdením, že ju v Nitre 25. augusta 2006 prepadli, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Podľa polície si však útok vymyslela a mladú ženu neskôr obvinila z krivej výpovede a prísahy. Vyšetrovacie orgány však prípad zatiaľ neuzavreli. "Kým nebude ukončené vyšetrovanie, nebudeme poskytovať detailnejšie informácie," uviedla ČTK hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
"Je to jeden typický prípad, ktorý v očiach širokej verejnosti veľmi zaťaží proces slovensko-maďarského zmierenia," povedal ČTK politológ z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre László Öllös. Dodal, že do kauzy nesprávnym spôsobom vstúpili politici. "Keby to vtedy boli bez politického nátlaku vyšetrili a skutočných útočníkov chytili a potrestali, tak myslím si, že Slovensko by z toho vyšlo s absolútne čistou košeľou," poznamenal Öllös.
Incident s Malinovou, ktorá sa medzitým vydala a stala sa matkou, vyvolal pozornosť aj preto, že sa stal krátko po nástupe vlády Roberta Fica. Jej súčasťou je Slovenská národná strana obviňovaná z nacionalizmu a protimaďarských postojov. Udalosť viackrát komentovali slovenskí politici, reagovali na ňu ostro aj predstavitelia Maďarska, ktorí žiadali nezávislé vyšetrenie prípadu. Slovenský premiér po roku od údajného napadnutia dokonca vyhlásil, že kauza mala vyústiť do pádu jeho vlády. Zo strany šéfa SNS Jána Slotu zas padli obvinenia, že za prípadom stojí maďarská tajná služba.
"Je to otvorená kauza, ktorá práve preto, že nie je uzavretá, tak stále to ovplyvňuje slovensko-maďarské vzťahy a najmä slovensko-maďarské medzietnické vťahy," poznamenal prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. "To sú isté pochybnosti o správnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní, o postupoch politikov, o tom, že to bolo zneužité," dodal.
Malinová sa na postup polície a prokuratúry, ktoré podľa nej porušujú jej ľudské práva, sťažovala už skôr neúspešne na Ústavnom súde, obrátila sa aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Chyby pri vyšetrovaní pripustil minulý rok v septembri generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Na údajne nezrovnalosti pri vyšetrovaní poukázali aj médiá.
Podľa politológa Petra Horvátha z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave do budúcnosti hrozí, že prípad bude vyťahovať či už slovenská alebo maďarská strana v situáciách, keď sa objavia akékoľvek nezhody vo vzájomných vzťahoch. Politológ Rastislav Tóth z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka sa zas domnieva, že táto kauza už v súčasnosti nie je zaujímavá pre občanov.
Malinová si stojí za svojím tvrdením, že ju v Nitre 25. augusta 2006 prepadli, keď ju počuli hovoriť po maďarsky. Podľa polície si však útok vymyslela a mladú ženu neskôr obvinila z krivej výpovede a prísahy. Vyšetrovacie orgány však prípad zatiaľ neuzavreli. "Kým nebude ukončené vyšetrovanie, nebudeme poskytovať detailnejšie informácie," uviedla ČTK hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
"Je to jeden typický prípad, ktorý v očiach širokej verejnosti veľmi zaťaží proces slovensko-maďarského zmierenia," povedal ČTK politológ z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre László Öllös. Dodal, že do kauzy nesprávnym spôsobom vstúpili politici. "Keby to vtedy boli bez politického nátlaku vyšetrili a skutočných útočníkov chytili a potrestali, tak myslím si, že Slovensko by z toho vyšlo s absolútne čistou košeľou," poznamenal Öllös.
Incident s Malinovou, ktorá sa medzitým vydala a stala sa matkou, vyvolal pozornosť aj preto, že sa stal krátko po nástupe vlády Roberta Fica. Jej súčasťou je Slovenská národná strana obviňovaná z nacionalizmu a protimaďarských postojov. Udalosť viackrát komentovali slovenskí politici, reagovali na ňu ostro aj predstavitelia Maďarska, ktorí žiadali nezávislé vyšetrenie prípadu. Slovenský premiér po roku od údajného napadnutia dokonca vyhlásil, že kauza mala vyústiť do pádu jeho vlády. Zo strany šéfa SNS Jána Slotu zas padli obvinenia, že za prípadom stojí maďarská tajná služba.
"Je to otvorená kauza, ktorá práve preto, že nie je uzavretá, tak stále to ovplyvňuje slovensko-maďarské vzťahy a najmä slovensko-maďarské medzietnické vťahy," poznamenal prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. "To sú isté pochybnosti o správnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní, o postupoch politikov, o tom, že to bolo zneužité," dodal.
Malinová sa na postup polície a prokuratúry, ktoré podľa nej porušujú jej ľudské práva, sťažovala už skôr neúspešne na Ústavnom súde, obrátila sa aj na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Chyby pri vyšetrovaní pripustil minulý rok v septembri generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Na údajne nezrovnalosti pri vyšetrovaní poukázali aj médiá.
Podľa politológa Petra Horvátha z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave do budúcnosti hrozí, že prípad bude vyťahovať či už slovenská alebo maďarská strana v situáciách, keď sa objavia akékoľvek nezhody vo vzájomných vzťahoch. Politológ Rastislav Tóth z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka sa zas domnieva, že táto kauza už v súčasnosti nie je zaujímavá pre občanov.
