BRATISLAVA – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár otvoril vo štvrtok spomienkové podujatie usporiadané v spolupráci s Veľvyslanectvom Českej republiky v Bratislave pri príležitosti 35 rokov od udalostí Novembra 1989. Zúčastnili sa na ňom veľvyslanci akreditovaní v SR a zamestnanci rezortu diplomacie. Informoval komunikačný odbor MZVEZ.
Blanár v príhovore zdôraznil pozitívne hodnoty, ktoré obyvateľom Slovenska priniesol 17. november, akými sú sloboda názoru, vierovyznania a zhromažďovania. Prítomným zahraničným veľvyslancom a zamestnancom ministerstva pripomenul, že November 1989 ukončil 40-ročné obdobie, kedy bol na našom území presadzovaný len jeden názor. „Veľakrát pripomínam tiež mojim zahraničným kolegom v diskusiách, že my na Slovensku sme už zažili éru jediného správneho názoru a vieme, kam to viedlo, preto to odmietame aj dnes. Táto skúsenosť, som presvedčený, že nás ako národ posilnila a hodnotovo zušľachtila, a dnes sa dokážeme pozerať na veci inak ako tí, ktorí prednovembrové spoločenské zriadenie nezažili," dodal v príhovore Blanár.
archívne video
Súčasťou slávnostného podujatia v historických priestoroch Palugyayovho paláca, ktorý patrí do komplexu budov rezortu diplomacie, bola zároveň panelová diskusia veľvyslankyne a troch veľvyslancov venovaná spomienkam z tohto obdobia. Poradca pre zahraničnú politiku prezidenta SR Ján Kubiš prítomným pripomenul historické míľniky, ktoré predchádzali Novembru 1989. Veľvyslanec Českej republiky na Slovensku Rudolf Jindrák zdôraznil, že ide o spoločné česko-slovenské dejiny.
November 1989 mládež vníma podľa toho, ako sa o ňom hovorí doma
November 1989 je jedna z novších historických udalostí, o ktorej sa však žiaci v škole učia do menších detailov než o tých, ktoré boli dávnejšie. Myslí si to sociálna psychologička Barbara Lášticová zo Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá ho považuje za mimoriadne významnú spoločenskú zmenu v moderných dejinách Slovenska.
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Ako vníma 17. november súčasná mládež, záleží podľa nej od toho, ako sa o ňom u nej doma hovorí. "Ak demokratizačný proces vnímajú ľudia ako stratu spoločenských istôt, potom je to pre nich zrejme len voľný deň," spomenula. Dodala, že napríklad rodičia súčasných vysokoškolákov ho zažili ako mladí. Spoločenské zmeny tak mohli vnímať menej zásadne. "Nové možnosti, ktoré sa vtedy otvorili, mohli pre svoj vek brať ako samozrejmosť a nie v hodnotovej a politickej rovine," objasnila.
Pre to, ako vnímame historické udalosti, je tiež dôležité, akým spôsobom si ich každoročne pripomíname. "Nezdá sa mi, že by sa dnes všetci slovenskí politici výrazne hlásili k odkazu novembra, a že by tu bol pre našu spoločnosť jeden spoločný výklad o jeho odkaze," reagovala s tým, že November 1989 vnímajú občania odlišne. Je to podľa toho, či si udalosti pamätajú z vlastnej skúsenosti alebo ich poznajú len sprostredkovane z rozprávania ostatných. Povedala, že emócie Nežnej revolúcie znovu časť spoločnosti prežívala na námestiach napríklad počas protestov v roku 2018.
V novembri 1989 sa podľa nej mladým ľuďom mohlo zdať, že sa pred nimi otvárajú možnosti a politika a inštitúcie budú fungovať podľa demokratických pravidiel. "V súčasnosti môže v mladej generácii dominovať rozčarovanie nad tým, kde sa dnes uberá demokracia na Slovensku i v mnohých iných krajinách západného sveta," zhrnula. Oslabovať to môže ich presvedčenie, že sa môže niečo v spoločnosti zmeniť, a že má zmysel usilovať sa o to tak, ako to robila spoločnosť pred 35 rokmi. Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v nedeľu 17. novembra uplynie 35 rokov.
Pre mnohých je dodnes November '89 až katarzným zážitkom
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 25. októbra 2001 o tom, že 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu - bude štátnym sviatkom SR. "Udalosti Novembra '89 sú jedným z najvýznamnejších historických míľnikov našich súčasných dejín, ktoré sa spájajú s veľkým vzopätím občanov v uliciach požadujúcich slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských a občianskych práv," povedala Júlia Čížová z Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pád komunizmu v Československu priniesol výrazné zmeny najmä v spoločensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany Československa znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj veľké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.
Gorbačovova politika nezasahovania do vnútropolitického diania
Na dianie v Československu, ako aj v ďalších socialistických štátoch mali značný vplyv zásadné politicko-ekonomické reformy, známe ako "perestrojka" (prestavba) a "glasnosť" (otvorenosť), ktoré presadzoval od druhej polovice 80. rokov minulého storočia novozvolený generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov."Čo sa však týka Československa, je celkom dôležité povedať, že Gorbačovova politika nezasahovania do vnútropolitického diania v krajinách východného bloku viedla k tomu, že vývoj v jednotlivých štátoch bol ponechaný na jednotlivé politické vedenia a občanov, čiže funkcionárske elity už nemohli očakávať zásah zo strany Sovietskeho zväzu, ako to bolo v roku 1956 v Maďarsku alebo v roku 1968 v Československu," podčiarkla historička SAV.
Novembrové i ponovembrové státisícové mítingy sa niesli v atmosfére spolupatričnosti a vzájomnej priazne, a to napriek značnej frustrácii v spoločnosti a hnevu ľudí volajúcich po zmene. Tieto udalosti dostali pomenovanie "Nežná revolúcia", pretože duch Novembra '89 a filozofia novembrových námestí vychádzali z princípu nenásilia, porozumenia a snahy o dialóg. "Aj samotný názov hnutia Verejnosť proti násiliu je určitým vymedzením sa voči praktikám režimu, ktorý často postupoval voči svojim oponentom veľmi kruto. Takže to heslo 'Nie sme ako oni' sa premietlo aj do protestov. A čo sa týka atmosféry na námestiach, pre mnohých je dodnes November '89 naozaj takým formatívnym až katarzným zážitkom spojeným s veľkou emóciou," uviedla Čížová.
Od novembrových udalostí uplynulo 35 rokov
Avšak aj v súčasnosti je nemálo takých, ktorí vyjadrujú sklamanie z ponovembrového vývoja. Historička poukázala na to, že príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť, že mnoho ľudí sa v dôsledku zásadných spoločensko-ekonomických zmien zrazu ocitlo bez zamestnania a pociťovali neistotu z nového spôsobu života. Vieru ľudí naštrbili aj kontroverzné privatizácie, príliš veľké očakávania či nárast kriminality, korupcie a klientelizmu.
"Dôležitý faktor je fenomén nostalgie, čo dnes vnímame pomerne rozšírene v našej spoločnosti. Teda nostalgia za určitou dobou, ktorú dnes ľudia reflektujú tak, že prakticky bola síce nejakým spôsobom regulovaná štátom a život v nej bol istým spôsobom nalinkovaný, ale zároveň išlo aj o obdobie, ktoré bolo istým spôsobom bezpečné, isté, predvídateľné, čiže boli tam určité istoty, ktoré potom ľudia stratili. A tá nostalgia je, dá sa povedať, aj určitým psychologickým mechanizmom, ktorý človeku ponúka možnosť prekonať nejaké rozčarovanie z prudkého a nečakaného prechodu z jedného politického režimu do druhého," pripomenula historička Čížová.
