BRATISLAVA – Ak si na dôchodok sporíte v druhom pilieri, musíte rátať s tým, že suma vášho budúceho dôchodku z prvého piliera sa bude krátiť. Top, akým spôsobom sa bude krátiť a o koľko je však už ťažšie odhadnúť. Odborník na sociálnu politiku Jozef Mihál pripravil v tejto súvislosti prehľad, ktorý vám pomôže lepšie sa zorientovať.
archívne video
Mihál pripomenul, že starobný dôchodok, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa sporiteľovi, sa kráti za dobu jeho sporenia v druhom pilieri. Toto krátenie sa však netýka občanov, ktorí určitý čas v druhom pilieri boli, ale počas niektorého jeho otvorenia z druhého piliera odišli. „Tomu, kto pôvodne bol sporiteľom, ale z druhého piliera vystúpil, bol zrušený osobný dôchodkový účet v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, doba dôchodkového sporenia v II. pilieri sa anulovala a nasporené prostriedky boli vyplatené do rozpočtu Sociálnej poisťovne. Takíto občania nebudú mať nárok na dôchodok z II. piliera a na druhej strane nebudú mať krátený starobný dôchodok,“ vysvetlil Mihál na sociálnej sieti.
Veľmi zjednodušene možno podľa neho povedať, že tí občania, ktorí boli v druhom pilieri od jeho vzniku, teda približne od rokov 2005 - 2006, pričom do starobného dôchodku odchádzajú v roku 2024, majú sumu starobného dôchodku krátenú asi o 12,5 %. „Tí, ktorí boli v druhom pilieri od začiatku a budú odchádzať do dôchodku v rokoch 2025 a neskôr, budú mať sumu starobného dôchodku krátenú viac, približne o 0,5 % za každý ďalší rok sporenia. Na druhej strane, dlhšia doba sporenia v druhom pilieri by mala znamenať viac úspor na osobnom dôchodkovom účte, tým pádom vyšší dôchodok z druhého piliera,“ dodal.
Presné výpočty sú komplikované
Presný, no značne komplikovaný algoritmus krátenia sumy starobného dôchodku sporiteľa nájdete v zákone. Podľa tohto zákona sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý si sporil alebo sporí na dôchodok v tzv. II. pilieri, kráti za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení nasledovne:
- ... pred 1. septembrom 2012 sa zníži o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 sa zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 sa zníži o 17/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 sa zníži o 18/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 sa zníži o 19/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 sa zníži o 20/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 sa zníži o 3/13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 sa zníži o 22/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,
- ... po 31. decembri 2024 sa zníži o 16/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
„Tento komplikovaný postup vyplýva zo skutočnosti, akou sadzbou sa v jednotlivých obdobiach platili a platia odvody do Sociálnej poisťovne a koľko z toho sa v jednotlivých rokoch prevádzalo na osobný účet sporiteľa v II. pilieri,“ uviedol Mihál.
„Odvody na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity poistenca, ktorý nie je sporiteľom, sú v celkovej výške 22,75 % vymeriavacieho základu. Z týchto odvodov sa pritom v praxi financujú starobné dôchodky,“ dodal.
Krátenie starobného dôchodku sporiteľa je odôvodnené tým, že z odvodov sporiteľa sa v jednotlivých obdobiach prevádza(la) na jeho osobný dôchodkový účet suma:
- ... pred 1. septembrom 2012 vo výške 9 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 vo výške 4 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 vo výške 4,25 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 vo výške 4,50 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 vo výške 5 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 vo výške 5,25 % z vymeriavacieho základu,
- ... od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023 vo výške 5,50 % z vymeriavacieho základu,
- ... po 31. decembri 2024 vo výške 4 % z vymeriavacieho základu.
Mihál tiež vysvetlil, že krátenie sumy starobného dôchodku napríklad za obdobie pred 1. septembrom 2012 o 36/91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je takto preto, lebo v tom čase boli príspevky do II. piliera vo výške 9 % z vymeriavacieho základu. „Matematicky zdatnejší vedia, že pomer 9 : 22,75 je vlastne to isté ako pomer 36 : 91. Ak z celkových odvodov 22,75 % na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity bolo 9 % prevedených do II. piliera, je spravodlivé, aby sa výška starobného dôchodku pripadajúca na príslušné obdobie krátila o 36/91,“ uviedol.
„A napríklad, ak sa v roku 2023 z celkových odvodov 22,75 % na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity 5,50 % prevádza do II. piliera, je spravodlivé, aby sa výška starobného dôchodku pripadajúca za rok 2023 krátila o 22/9,“ vysvetlil.