BRATISLAVA - Platy sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov majú v nasledujúcich dvoch rokoch rásť rovnako, ako bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien. Vyplýva to z vládnej novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní schválili. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní.
Bez zmeny má zostať rast platov sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších zdravotníkov, ktorých minimálna výška základnej zložky mzdy je v tomto roku pod koeficientom 1,00. Pri ostatných zdravotníkoch majú platy v nasledujúcich dvoch rokoch rásť pomalšie, ako sa plánovalo. Oproti stavu po schválení konsolidačných opatrení však príde vďaka novele k zvýšeniu, a to z troch na 6,44 percenta na rok 2025 a na 8,05 percenta na rok 2026. Úprava má tiež priniesť zvýšenie sadzby poistného za poistencov štátu na posledný mesiac tohto roka zo 4,5 na 6,55 percenta z vymeriavacieho základu.
archívne video
Ministerstvo zdravotníctva, ktoré za návrhom stojí, chcelo zmenami predísť hromadným výpovediam zdravotníkov v nemocniciach. "V prípade nevykonania úpravy hrozí podávanie hromadných výpovedí zo strany zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach, ako aj pokles záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchod zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presun do iných štátov," skonštatovalo. Vláda prijatím konsolidačného balíka spomalila valorizáciu platov zdravotníkov na roky 2025 a 2026 z plánovaného rastu o 9,7 na tri percentá. Zmeny skritizovali zdravotníci naprieč celým sektorom. Sestry aj lekári hrozili podaním výpovedí z nadčasov aj riadnych výpovedí.
Lekári už so zberom riadnych výpovedí začali. Sú podľa vlastných slov ochotní ďalej rokovať a stiahnuť ich, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet. To obsahovalo aj dohodu na platoch a ich náraste. Lekárske odborové združenie tiež žiada, aby vláda verejne deklarovala, že nedôjde k transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) potvrdil otvorenosť rokovať ďalej. Verí, že otázka rastu platov lekárov nebude prekážkou pri hľadaní dohody. Premiér Robert Fico (Smer-SD) zároveň deklaroval, že téma transformácie nemocníc na akciové spoločnosti nie je na stole.
Zmena legislatívy na podporu finančných záujmov EÚ ide do 2. čítania
Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli v utorok do druhého čítania návrh legislatívy, ktorá má viesť k podpore a zvýšeniu efektivity ochrany finančných záujmov Európskej únie. Návrh má meniť zákon o prokuratúre, Trestný zákon i Trestný poriadok. Do parlamentu ho podali poslanci vládnej koalície. Do zákona o prokuratúre sa ukotví oddelenie závažnej kriminality ako organizačnej zložky Generálnej prokuratúry SR. Jej úlohou má byť zabezpečenie riadneho výkonu pôsobnosti prokuratúry najmä v ochrane finančných záujmov EÚ. "A to najmä v oblasti riadenia, usmerňovania a kontroly činnosti podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom," uviedli poslanci v dôvodovej správe.
V Trestnom zákone by nová legislatíva mala zmeniť ustanovenie o treste za dovoz tovaru. V súčasnosti zákon hovorí o treste odňatia slobody jeden až päť rokov za to, ak niekto "vo väčšom rozsahu" skráti alebo nezaplatí clo alebo inú platbu vyberanú pri dovoze tovaru. Po novom by takýto trest platil vtedy, ak niekto nezaplatí clo alebo inú platbu "v rozsahu najmenej 10.000 eur". Zmena rozsahu skutkovej podstaty trestného činu reflektuje požiadavku európskej smernice.
Medzi základné zásady trestného konania sa navrhuje doplniť zásadu, že "orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie". V zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa má vďaka novej legislatíve vytvoriť povinnosť na zabezpečovanie špecializovaného vzdelávania prokurátorov v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Nová právna úprava by mala byť účinná dňom vyhlásenia.
Plénum bude o odvolaní Huliaka z čela výboru hlasovať až na ďalšej schôdzi
Poslanci Národnej rady (NR) SR budú o opozičnom návrhu na odvolanie Rudolfa Huliaka (nezaradený) z funkcie predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie hlasovať až na ďalšej riadnej schôdzi, ktorá sa začína 26. novembra. Parlament schválil presun hlasovania na návrh troch poslaneckých klubov Smer-SD, Hlas-SD a SNS. Poslanci už o návrhu na odvolanie hlasovali v stredu dopoludnia, no neboli uznášaniaschopní, pretože hlasovacie lístky si prebralo len 65 poslancov.
Návrh na odvolanie Huliaka z funkcie šéfa výboru podali poslanci z PS. Upozornili na opakované vulgárne výroky poslanca, ktorými vyjadril ponižovanie a dehumanizáciu poslankyne Lucie Plavákovej (PS). Znepokojivý je podľa PS aj spôsob Huliakovho vedenia rokovania výboru. Pripomína jeho nevhodné obťažujúce správanie počas výboru. Šéf SNS Andrej Danko avizoval, že pokiaľ by došlo k Huliakovmu odvolaniu z čela výboru, SNS ho do funkcie navrhne opäť. Huliak nedávno odišiel z klubu SNS a je nezaradeným poslancom.
Poslanci zvolili za šéfa brannobezpečnostného výboru Glücka
Predsedom Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť sa stal Richard Glück (Smer-SD). Zvolili ho poslanci v stredajšom hlasovaní. Zo 138 platných lístkov ho do funkcie podporilo 85 poslancov, proti bolo 27 a zdržalo sa 26 poslancov. Postu šéfa parlamentného výboru sa tento týždeň vzdal Tibor Gašpar (Smer-SD). Odôvodnil to vyťaženosťou pri vykonávaní funkcie podpredsedu parlamentu. Avizoval, že chce zostať členom výboru.
Záver rokovania venovali uzneseniu k daňovej kauze A. Kisku
Poslanci Národnej rady (NR) SR venovali záver stredajšieho rokovania diskusii k návrhu uznesenia z dielne koalície, v ktorom sa venuje okolnostiam daňovej kauzy exprezidenta Andreja Kisku. Parlament sa opäť zíde vo štvrtok (7. 11.) ráno. Návrh uznesenia reaguje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý uznal Andreja Kisku za vinného za pokračujúci prečin daňového podvodu. Predkladatelia navrhujú, aby NR SR odsúdila podvodné konanie bývalej hlavy štátu pri volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2014 aj jej vyjadrenia o zastrašovaní sudcov. Kiska podľa ich slov získal prezidentský úrad nečestným spôsobom a poškodil meno najvyššej ústavnej funkcie.
Opozícia hovorí, že účelom uznesenia je poníženie politického protivníka. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič si myslí, že rozsudok pre Kisku je správny, no uznesenie považuje za pomstu. Takýto návrh podľa neho nepatrí do parlamentu, označil to za vybavovanie si osobných účtov niekdajšieho protikandidáta Kisku v prezidentských voľbách a súčasného premiéra Roberta Fica (Smer-SD) voči Kiskovi. Vo štvrtok by mali poslanci rozhodnúť o zvyšných personálnych nomináciách vrátane voľby členov Rady STVR. Popoludní ich čaká tradičná hodina otázok.
