BRATISLAVA - Rodič by mal na otázky dieťaťa týkajúce sa smrti reagovať úprimne a primerane veku. Psychologička Judita Malík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie uviedla, že prvýkrát sa deti pýtajú na smrť zvyčajne okolo tretieho až štvrtého roku života. V tejto fáze môžu podľa nej rodičia pociťovať strach, je však dôležité neprenášať ho do odpovedí. Tie by pritom nemali byť abstraktné.
"Skúste sa vyhnúť odpovediam, že keď niekto zomrie, tak zaspí naveky, lebo budete mať dieťa, ktoré nebude chcieť spať. Skúste sa vyhnúť klišé, že sa z neho stane anjelik alebo hviezdička, pretože deti potom vyrastú a pochopia, že to tak celkom nie je," odporučila psychologička s tým, že sa dieťa následne môže cítiť sklamané, znechutené a môže to pokaziť jeho dôveru vo vzťahu k rodičovi.
Konečnosť smrti si podľa nej deti plne uvedomujú až okolo desiateho alebo 11. roku. Dovtedy nevedia celkom poňať koncept, že smrť znamená definitívny odchod a nie dočasný stav, podotkla Malík. Spomenula aj situáciu, ak je rodič zaskočený otázkou o smrti. Vtedy odporučila použiť úprimnú formuláciu, ako "Ide o veľmi dobrú otázku, ale potrebujem si to premyslieť, aby som ti mohol poskytnúť odpoveď, ktorú budeš schopný pochopiť."
