BRATISLAVA - Obete kyberšikany prežívajú veľké pocity hanby a vlastného zlyhania, preto trvá nejaký čas, kým sa vôbec niekomu zdôveria. Upozornila na to psychologička Alica Farkašová. Rodičia by podľa nej mali byť všímaví voči náznakom. Varovným signálom by mali byť zmeny v správaní, ako je uzatváranie sa pred rodinou, vyhýbanie sa škole alebo nečakané zmeny v používaní technológie.
"Deti sa môžu stretnúť s bolesťami brucha, nespavosťou či zvýšenou úzkosťou. Taktiež sa môžu cítiť ponížene a smutne, čo môže viesť k vážnejším problémom, ako je sebapoškodzovanie," varovala Farkašová. Psychologička radí, že ak sa rodič dozvie o kyberšikane, mal by reagovať okamžite. Mal by tiež povzbudzovať deti, aby sa zapojili do pozitívnych online aktivít, ako sú napríklad vzdelávacie hry alebo projekty podporujúce spoluprácu a rešpekt.
archívne video
Jedným z najväčších rozdielov medzi klasickou šikanou a kyberšikanou je jej rozsah
"Kyberšikana môže zasiahnuť oveľa väčšie publikum. Agresori v online svete majú pocit anonymity, čo im dodáva odvahu, ktorú by v reálnom živote nemali," zdôraznila Farkašová a pripomenula, že pocit bezpečia pomáha deťom byť omnoho odvážnejšími. Ako uviedla Mária Krahulecová, ktorá sa venuje organizovaniu konferencií o kybernetickej bezpečnosti, aj posielanie výhražných správ či vytváranie falošných profilov s fotografiami dieťaťa bez jeho súhlasu je jednou z foriem kyberšikany.
"Provokovanie alebo urážanie iných detí prostredníctvom komentárov alebo správ vedie k emocionálnemu rozrušeniu," doplnila Krahulecová. Rozširovanie nepravdivých informácií o dieťati môže poškodiť jeho povesť a vzťahy. Úmyselné vylúčenie z online skupín alebo hier môže viesť k pocitom osamelosti a izolácie. Chrániť deti pred šikanou si podľa odborníkov vyžaduje aktívny prístup učiteľov, rodičov, ale aj celej spoločnosti. Rodičia by pomocou konkrétnych príkladov mali deťom vysvetliť, aké správanie je na sociálnych sieťach nevhodné.
Pokazený spánok môže signalizovať psychické problémy
Ak človek cíti signály, že s jeho psychickým zdravím nie je niečo v poriadku, nemal by sa zdráhať včas navštíviť odborníka. Takýmto signálom môžu byť aj pretrvávajúce problémy so spánkom, ktoré sa nedajú vysvetliť objektívnymi okolnosťami, napríklad zlými podmienkami na spanie. V relácii TASR TV Zdravie to uviedla prednostka Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava Ľubomíra Izáková.
Práve zhoršený spánok podľa nej často patrí medzi prvé signály problémov. "Nevieme si oddýchnuť, nevieme sa vyspať, cítime sa unavení, nevieme sa dobre sústrediť," vysvetľuje. K príznakom problémov podľa nej popri poruchách spánku patria pocity napätia a úzkosti. "Bojíme sa, že to nezvládneme, netrúfame si na to, čo zvyčajne zvládame," spresnila odborníčka. Dodala, že ak pri takýchto signáloch nepomôže krátkodobý oddych alebo dovolenka na zregenerovanie síl a ťažkosti sa vrátia, môže sa už jednať o psychickú poruchu. "Vtedy nie je hanbou osloviť odborníka a minimálne sa poradiť, čo by som mohol urobiť pre svoje duševné zdravie," upozornila Izáková.
Ak ide o psychoreaktívne ťažkosti, reagujeme na stres, ktorý sme prežili, tak prvým odborníkom má byť podľa Izákovej psychológ. Ak sa ťažkosti rozvinuli akoby samy od seba a napriek tomu, že sa snažíme si oddýchnuť a nájsť stratenú rovnováhu, sa nám to nedarí, je dobré vyhľadať psychiatra. "Je úplne jedno, ktorého odborníka vyhľadáte. Pokiaľ je primárnou psychologická liečba, tak psychiater vás pošle za psychológom a ak psychológ zistí, že potrebujete aj lieky, a že je dôležitý biologický prístup, tak vás určite pošle k psychiatrovi," ozrejmila Izáková. Zdôraznila, že v oboch prípadoch je dôležité nebáť sa odborníka navštíviť.
Keď ľudia pracujú pod tlakom a prepínajú svoje sily, rastie pravdepodobnosť, že dospejú až do pocitu vyhorenia alebo prepracovanosti. Prejavuje sa to napríklad zníženou trpezlivosťou s inými. "Často sa stáva, že na také podnety, ktoré by sme inokedy prešli s úsmevom alebo by sme si ich nevšimli, reagujeme hnevom alebo podráždenosťou," uviedla psychiatrička. Syndróm vyhorenia má viaceré štádiá, pri liečbe záleží na tom, v akom štádiu sa nachádzame. Liečebným prostriedkom býva zmena práce, životného štýlu, ale niekedy je potrebná aj liečba antidepresívami. "Pokiaľ sú ordinované, ich prvé účinky vidieť asi za dva týždne a úplný účinok sa prejaví možno o dva mesiace," povedala odborníčka.
Ľudia by mali prísť k odborníkovi
Ľudia by podľa Izákovej mali prísť k odborníkovi a liečiť svoje psychické poruchy čím skôr. Prax podľa nej ukazuje, že si liečenie poruchy vie vyžiadať toľko času, koľko sa porucha rozvíjala pred začiatkom liečby. "Akútne štádium sa väčšinou za dva mesiace zvládne, ak človek dobre odpovedá na liečbu a liečba mu sadne. Ale doliečovanie aj nájdenie si nového životného štýlu, aby sa to nezopakovalo, aby som si robil ´prevenciu´ v živote, na to treba oveľa viac času," podotkla Izáková.
