BRATISLAVA - Platy sestier, pôrodných asistentiek, záchranárov a ďalších vybraných skupín zdravotníkov by mali v nasledujúcich dvoch rokoch rásť rovnako ako bolo plánované pred prijatím konsolidačných zmien. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti aj zákon o zdravotnom poistení. Ide o reakciu na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Vládny kabinet zároveň odobril skrátené legislatívne konanie.
"U sestier, pôrodných asistentiek, zdravotníckych záchranárov a u ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí mali koeficient pod 1,00 sa koeficienty navyšujú oproti teraz schválenému do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov, to je nárast valorizácie miezd o 9,7 percenta. U ostatných zdravotníckych pracovníkov sa navrhuje zvýšenie nárastu z troch na 6,44 percenta pre rok 2025 a pre rok 2026 sa navrhuje zvýšenie z troch percent na 8,05 percenta," priblížil rezort zdravotníctva v materiáli.
video
Úpravou sa zároveň navrhuje zvýšiť sadzbu poistného za poistencov štátu na posledný mesiac tohto roka z 4,5 na 6,55 percenta z vymeriavacieho základu. "Vzhľadom na skutočnosť, že skutočný počet poistencov, za ktorých platí poistné štát v roku 2024, je mierne nižší ako bol predpoklad, navrhuje sa na mesiac december 2024 zvýšenie sadzby za poistencov štátu tak, aby sa do výnosov verejného zdravotného poistenia skutočne dostala celková výška zdrojov, ktorá bola pre rok 2024 rozpočtovaná, to je suma 2 112 480 000 eur," ozrejmilo ministerstvo. Dodalo, že bez toho by si zdravotné poisťovne museli vytvoriť rezervu už v roku 2024 pre zúčtovanie so štátom pre rok 2025, čo sa negatívne premieta do účtovníctva zdravotných poisťovní.
Prijatím konsolidačného balíka vláda spomalila valorizáciu platov zdravotníkov na roky 2025 a 2026 z plánovaného rastu o 9,7 na tri percentá. Zmeny skritizovali zdravotníci naprieč celým sektorom. Sestry aj lekári hrozili podaním výpovedí z nadčasov aj riadnych výpovedí. V reakcii na to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vyrokoval navyše finančný balík vo výške 100 miliónov eur určený na platy zdravotníkov. Už skôr avizoval, že na vládu predloží materiál, ktorý bude sestrám či záchranárom garantovať rovnaký rast miezd ako pred konsolidáciou. V prípade lekárov ponúkol v budúcom roku kompromis rastu platov o 6,44 percenta.
V Bratislavskom kraji sa vyčistia vodné toky v dĺžke 34,65 kilometra
V budúcom roku sa v Bratislavskom kraji vyčistia vodné toky v celkovej dĺžke 34,65 kilometra. Vyplýva to z návrhu harmonogramu z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorý v stredu vzala vláda na vedomie.
"Slovenský vodohospodársky podnik ako správca vodných tokov v rámci výkonu opatrení na ochranu pred povodňami identifikoval potrebu zabezpečenia čistenia vodných tokov - odstraňovania nánosov, zátarás a stromov a krovín z korýt vodných tokov na účel zabezpečenia dostatočnej prietočnej kapacity pre povodňové úseky okresov Malokarpatskej oblasti s cieľom zníženia povodňového ohrozenia," priblížil envirorezort.
Na údržbu využije podnik svoje vlastne kapacity. Na každú akciu sú podľa návrhu potrebné dve kráčajúce rýpadlá, univerzálny dokončovací stroj a tri nákladné vozidlá. Mechanizmy má obsluhovať šesť ľudí, na výrub stromov majú byť potrební štyria ľudia. Taktiež bude treba aj prenajať plošinu k výrubom. Je tiež potrebné zabezpečiť zjednodušený projekt, vytýčenie sietí, súhlas na výrub drevín, rozbor sedimentov a prípadné skládkovanie, tvrdí MŽP.
V materiáli pripomenulo, že klimatická zmena, ťažko predpovedateľné prívalové zrážky a ich extrémna výdatnosť na Slovensku spôsobili vznik mimoriadne rozsiahlych povodní. Od 13. do 22. septembra bol vyhlásený druhý a tretí stupeň povodňovej aktivity na celom vodnom toku rieky Morava a slovenskom úseku Dunaja, ako aj na vodných tokoch v oblastí Malých Karpát. "Napríklad len na Záhorí v obci Pernek podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu spadlo takmer 350 milimetrov zrážok, čo predstavuje polovicu normálneho úhrnu zrážok za celý rok," uviedol rezort.
Vláda chce v rámci SNM zriadiť Múzeum národného obrodenia
Vláda chce v rámci Slovenského národného múzea (SNM) zriadiť Múzeum národného obrodenia. Pôvodne malo vzniknúť Múzeum slovenského vysťahovalectva. Dôvodom zmeny je problém s pozemkom. Zmenu uznesenia schválil kabinet na stredajšom zasadnutí.
"Pôvodne zvažovaný pozemok v Petržalke nemá Magistrát hlavného mesta Bratislavy záujem zameniť za iný pozemok vo vlastníctva štátu, ale len predať za trhovú cenu," priblížilo Ministerstvo kultúry (MK) SR. V súčasnosti tak podľa neho nie je možné realizovať úlohy z uznesenia ku Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 - 2026.
Expozícia Múzea národného obrodenia má zahŕňať dejiny slovenského vysťahovalectva v časti Nasledovníci. Stála expozícia má byť pritom rozdelená na tri časti, pričom ťažisková by bola zameraná na štúrovskú generáciu a rámcovali by ju časti Predchodcovia a Nasledovníci. Sídlom Múzea národného obrodenia má byť budova Nového evanjelického lýcea na bratislavskej Konventnej ulici, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou.
"Dejiny slovenského vysťahovalectva budú zakomponované do celkovej expozície Múzea národného obrodenia. Konkrétne budú zaradené do tretej časti pod názvom Nasledovníci. Pre zmenu pôvodného zámeru nás vo veľkej miere inšpirovalo Taliansko, kde som bola nedávno na pracovnej ceste. Myslím, že ako národ máme veľké medzery vo vzťahu poznania dejín nášho národného obrodenia," skonštatovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).
Sídlom Múzea národného obrodenia má byť budova Nového evanjelického lýcea na bratislavskej Konventnej ulici, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznik a fungovanie múzea by malo byť podľa rezortu kultúry do roku 2028 financované sumou 10,2 milióna eur. Následne sa do roku 2032 predpokladá financovanie v celkovej sume štyri milióny eur, tvrdí.
MK SR musí zabezpečiť predprojektovú prípravu, projekčné práce, realizáciu stavby a prípravu a realizáciu expozícií a výstav Múzea národného obrodenia. Taktiež uplatňovať požiadavku na zabezpečenie finančných prostriedkov v štátnom rozpočte na jeho zriadenie a fungovanie priebežne do konca roka 2031.
V minulosti bolo v kapitole MK SR zabezpečených vyše desať miliónov eur na roky 2023 - 2028 na vybudovanie Múzea slovenského vysťahovalectva a štyri milióny eur na zabezpečenie jeho fungovania a financovania na roky 2029 - 2032. Malo byť samostatnou inštitúciou v rámci SNM. Nie je však možné realizovať vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočniť architektonickú súťaž z dôvodu neexistencie pozemku, kde malo byť vybudované.
Poradným orgánom kabinetu sa stala Rada vlády SR pre národnostné menšiny
Kompetencie a agendu doterajšieho Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (VNMES) preberie Rada vlády SR pre národnostné menšiny. Vyplýva to zo štatútu rady, upravujúceho jej úlohy a pôsobnosť ako samostatného odborného a poradného orgánu vlády. Štatút rady schválila vláda na svojom stredajšom rokovaní, schválením zároveň nadobudol účinnosť.
Rada priamo nadviaže na činnosť VNMES. Bude plniť funkciu konzultatívneho orgánu pri zabezpečovaní účasti príslušníkov národnostných menšín na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, bude pôsobiť aj ako stály odborný orgán pre oblasť implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Spolupodieľa sa na koordinácii verejných politík, koncepcií i stratégií štátu v oblasti práv národnostných menšín.
Rada sa skladá z predsedu rady, podpredsedu rady, tajomníka rady, komory národnostných menšín, zo zástupcov rady za ústredné orgány štátnej správy a stálych členov rady bez hlasovacieho práva. Predsedom rady je predseda vlády, podpredsedom splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny. V tejto súvislosti sa zmenil aj štatút splnomocnenca vlády.
Dohodu na vytvorení samostatnej Rady vlády SR pre národnostné menšiny avizoval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na konci marca, keď kabinet rozšíril kompetencie splnomocnenca. "Toto opäť dá kvalitu otázkam postavenia národnostných menšín," uviedol vtedy premiér ku kreovaniu rady.
Vláda schválila investičnú pomoc pre BDR Thermea na výrobu tepelných čerpadiel
Spoločnosť BDR Thermea Košice dostane štátnu investičnú pomoc na podporu výroby tepelných čerpadiel a nádrží z nehrdzavejúcej ocele vo Vranove nad Topľou. Vyplýva to z návrhu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Spoločnosť v rámci realizácie investičného zámeru počíta s vynaložením oprávnených nákladov v hodnote 63.391.374 eur v období rokov 2023 až 2033. "V priamej súvislosti s investičným zámerom bude vytvorených 750 nových pracovných miest do konca roka 2028," spresnil rezort hospodárstva.
"V súlade so zákonom o regionálnej investičnej pomoci ministerstvo hospodárstvo zaslalo prijímateľovi ponuku investičnej pomoci na podporu realizácie investičného zámeru v celkovej nominálnej hodnote 19 642 901 eur, a to vo forme dotácie na dlhodobý hmotný a nehmotný majetok v nominálnej hodnote 13 353 431 eur, ako aj vo forme úľavy na dani z príjmov v hodnote 6 289 470 eur. S poskytnutím investičnej pomoci v navrhovanej výške a štruktúre prijímateľ pomoci súhlasil," dodalo vo vládnom návrhu MH SR.
