BRATISLAVA – O nájomných bytoch môžeme stále iba snívať a je otázne, či a kedy vyrastú prvé z nich. Agentúru, ktorá sa má o štátom podporované nájomné bývanie starať, však máme už nejaký ten čas a štát stála nemalé financie. Čo presne jej zamestnanci už viac ako dva roky robia, je však veľká záhada. To však nie je jediný problém, kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) totiž poukazuje aj na ďalšie nedosatky.
Nájomné bývanie bola veľká téma bývalej vlády, s ktorou prišla vtedajšia koaličná strana Sme rodina. Od roku 2021 do júla 2024 bolo na prípravu modelu štátom podporovaného nájomného bývania a činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania vynaložených spolu viac ako päť miliónov eur. Nájomné byty však nemáme. Pre nejasnosti ohľadom zvoleného modelu financovania sa totiž s výstavbou ani nezačalo. Aktuálne Slovensko stále čaká na vyjadrenie Európskej komisie, či je navrhnutá podpora bývania vôbec v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.
archívne video
Čo robili viac ako dva roky?
Samotná agentúra vznikla v júli 2022, teda pred viac ako dvomi rokmi. Jej zamestnanci však pri kontrole NKÚ nevedeli preukázať žiadne podstatné činnosti súvisiace s cieľom, pre ktorý bola zriadená. „Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdaje súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270 000 eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ upozornil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodal, že „agentúra nevedela vo viacerých prípadoch preukázať, že jej boli poskytnuté právne služby v takom rozsahu, ako boli reálne fakturované.“
Čo sa týka spomínanej nájomnej zmluvy, tak tú zástupcovia agentúry podpísali na dobu určitú do roku 2032 v sume viac ako milión eur, pričom podmienky odstúpenia sú dohodnuté výrazne v neprospech štátnej agentúry. „Doterajšie nakladanie s verejnými financiami zo strany zodpovedných zamestnancov agentúry považujeme za neefektívne a v príkrom rozpore s pravidlami dobrého hospodára,“ skonštatoval Andrassy.
Vážne nedostatky boli nájdené aj v prípade systému riadenia a transparentnosti. „Príkladom môže byť fakt, že na členskej schôdzi materiál schvaľovali tie isté osoby, ktoré ich predkladali. V decembri 2023 sa vzdal jeden z dvoch členov predstavenstva a agentúra sa stala prakticky nefunkčná do zvolenia jej nového člena v apríli 2024. Pravidlá boli totiž nastavené tak, že v mene agentúry museli konať obaja štatutári spoločne,“ upozorňuje NKÚ.
Na agentúru si posvietil okrem NKÚ v roku 2024 aj vládny audit rezortu financií a jeho výsledky potvrdili alebo dokonca rozšírili zoznam nedostatkov a problémov, ktoré zistila kontrola NKÚ. „Činnosť agentúry od jej vzniku až po súčasnosť hodnotia vládni audítori obdobne ako národní kontrolóri, jej fungovanie bolo neefektívne a za dva roky sa nepodarilo nastaviť jej činnosti hospodárne. Audit poukázal na možný konflikt záujmov verejného funkcionára v procese schvaľovania investičného partnera. Vnútorné a riadiace procesy boli nastavené tak, že vytvárajú riziko presadzovania vlastných záujmov nad verejnými a negatívne rozhodnutie bruselských úradov, týkajúce sa štátnej pomoci, môže mať ďalší dopad na verejné financie,“ informuje NKÚ.
Informoval aj troch najvyšších
Podľa šéfa NKÚ je spôsob vzniku aktuálneho modelu nájomného bývania, jeho schvaľovanie i doposiaľ zrealizované kroky, príkladom zlej praxe či legislatívneho chaosu. Výsledky kontroly zaslal teraz NKÚ trom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, premiérovi Robertovi Ficovi a poverenému predsedovi Národnej rady SR Petrovi Žigovi.
Programové vyhlásenie vlády z roku 2020 predpokladalo, že kabinet podporí vznik funkčného modelu výstavby dostupného nájomného bývania. „Na jeho vypracovanie prioritne využil úrad vtedajšieho podpredsedu vlády poradenskú činnosť súkromnej spoločnosti za takmer 1,9 milióna eur. Spracovateľ v dokumentoch neupozornil na limitujúce riziko možnej nepovolenej štátnej pomoci, hlavne v prípade navrhovanej daňovej úľavy pri investoroch nájomných bytov a pri nezdaniteľnom príspevku na nájomné. Pripomienky súvisiace s nedodržaním európskych pravidiel ale mal rezort financií a Protimonopolný úrad. Napriek tomu poslanci parlamentu návrh zákona schválili,“ vysvetlil Andrassy. „Slovenské inštitúcie požiadali Brusel o posúdenie navrhovaného modelu až v apríli 2023, teda skoro rok od prijatia zákona o štátom podporovanom nájomnom bývaní,“ pokračuje s tým, že zákon nebol do parlamentu predložený vládou, ale veľmi neštandardne cez poslanecký návrh.
