BRATISLAVA - Hnutie Sme rodina po prehratých parlamentných voľbách potrebovalo čas na konsolidáciu, a keďže nemalo reálnu šancu presadiť svojho prezidentského kandidáta alebo postúpiť do europarlamentu, dvoje nasledujúce voľby vynechalo. Aktuálne však pripravuje nový expertný tím a doplňuje regionálne štruktúry, aby mohlo vstúpiť do boja o návrat do Národnej rady (NR) SR. Povedal to predseda hnutia Boris Kollár.
Jednotlivé osobnosti expertného tímu chce Kollár predstavovať postupne v nasledujúcich mesiacoch. "Rozhodne sa chceme vrátiť do parlamentu v roku 2027, ak sa táto vláda nerozpadne skôr. Čo si myslím, že je vysoko pravdepodobné, keď sa pozerám na chaos v koalícii," povedal Kollár. Možnosť dosiahnuť predčasné voľby referendom Kollár nevidí. Zdôrazňuje však, že hnutie Sme rodina princíp rozhodovania referendom vrátane možnosti vypísania referenda o predčasných voľbách vždy podporovalo.
archívne video
Aktuálnej vláde sa podľa neho nedarí plniť sľuby v oblasti cien potravín a energií, rovnako ani upokojenie v spoločnosti nenastalo. "Je tu chaos a neporiadok v parlamente. Vláda nešetrí na sebe, ale na ľuďoch," tvrdí Kollár. Za kľúčový problém volebného obdobia 2020-2023, keď bolo hnutie Sme rodina vo vláde, považuje extrémne zlé vzťahy medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. "My sme sa chovali štátnicky, nerozoštvávali sme spoločnosť," tvrdí Kollár.
Hádzali mu polená pod nohy
Pripomína, že ako koaličné hnutie, ale aj spolu s opozíciou, podporili množstvo legislatívy určenej na pomoc ľuďom v koronavírusovej kríze, v čase extrémneho nárastu energií, ale aj na dlhodobú podporu rodín. Hnutie však podľa neho neustálo tvrdú negatívnu kampaň na konci minulého volebného obdobia. Na otázku, prečo doteraz nestojí ani jeden štátny byt s regulovaným nájomným, hoci ich výstavba bola ťažisková téma hnutia Sme rodina, Kollár odpovedal, že legislatívne je všetko pripravené tak, aby sa projekt mohol spustiť. "Je pravdou, že mi hádzali polená pod nohy koaliční partneri, dali nám k tomu 5000 pripomienok, všetky sme museli odstrániť. Podarilo sa nám to schváliť, zohnali sme investorov, vláda s nimi podpísala kontrakt na výstavbu prvých takmer 10.000 bytov," tvrdí Kollár.
Informácie, podľa ktorých projekt zastavila Európska komisia ako nedovolenú štátnu pomoc, Kollár odmieta. "My sme nedávali žiadnu štátnu pomoc. Štát nedával žiadne peniaze. Len sme sa rozhodli, že na tieto byty dá štát päťpercentnú DPH," povedal. Výška DPH je podľa neho v kompetencii členských štátov Únie. "Keď dá teraz (premiér Robert, pozn. TASR) Fico päťpercentnú DPH na niektoré potraviny, je to to isté," tvrdí Kollár, podľa ktorého nič nebráni tomu, aby sa byty začali reálne stavať.
"Mňa len mrzí, že sme to prijali, ale už sme neboli vo vláde, aby som odkontroloval spustenie výstavby," vyhlásil. Vláda Ľudovíta Ódora mala podľa neho iné priority ako výstavbu nájomných bytov a po výmene vlády od parlamentných volieb projekt stojí. Kollár dúfa, že sa výstavby nájomných bytov, možno po nejakých úpravách, chytí aktuálna vládna koalícia. "Hlavne nech sa začne stavať a ľudia majú byty," povedal. Dodal, že keď začínal s prípravou projektu, mali mladí ľudia problém zohnať hypotéku na dvojizbový byt, dnes je však problémom často už aj garsónka.
