BRATISLAVA - Štát preplatí samosprávam výdavky súvisiace so záchrannými prácami počas siedmich mimoriadnych situácií vo výške 105 654 eur. Ďalších 4 500 eur pôjde obyvateľom obce Krajná Bystrá, ktorých postihol požiar bytového domu. Vyčlenenie financií v stredu schválila vláda.
V obci Dolné Semerovce v Levickom okrese vyhlásili podľa ministerstva vnútra mimoriadnu situáciu pre zosuv pôdy ešte koncom minulého roka a je stále v platnosti. Štát preplatí výdavky vo výške viac ako 48-tisíc eur. Zosuv pôdy zaznamenali aj v Žilinskom okrese. Vláda preň vyčlenila vyše 4700 eur. V obciach Výborná a Vydrník bola mimoriadna situácia pre požiar, smeruje tam vyše 3000 eur.
video
O pokrytie nákladov v spojitosti s mimoriadnymi situáciami požiadali aj z okresu Tvrdošín. Brezovicu a Tvrdošín zasiahla veterná smršť. Vláda za záchranné práce vyčlenila vyše 47-tisíc eur.
V marci podľa rezortu vyhlásili mimoriadnu situáciu aj v okrese Liptovský Mikuláš, a to pre nežiadúci výskyt medveďa hnedého. Kabinet preplatí samospráve výdavky vo výške 893 eur.
"Finančné prostriedky sa navrhujú uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, pričom sa odporúča ich poukázať do rozpočtovej kapitoly Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých subjektov podľa verifikácie výdavkov," napísal rezort v materiáli.
Laciaka, Procházku a Ježovú schválila vláda za kandidátov do ESĽP
Kandidátmi na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) za Slovenskú republiku sú Daniela Ježová, Ondrej Laciak a Radoslav Procházka. Ich kandidatúru na návrh Súdnej rady SR v stredu schválila vláda.
Laciaka navrhla Slovenská advokátska komora (SAK), Združenie sudcov Slovenska a Notárska komora SR. Procházku, ktorý v minulosti pôsobil aj ako zástupca SR pred súdmi Európskej únie, tiež navrhla SAK a Združenie sudcov Slovenska. Ježovú navrhla predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová. Ježová v súčasnosti pôsobí ako advokátka so skúsenosťami pri riešení medzinárodných právnych otázok a otázok Európskej únie.
Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová poukázala na to, že Slovensko má dlhoročné problémy s obsadzovaním svojich zástupcov na medzinárodné sudcovské posty. "Veľmi sa preto teším, že vláda schválila našu kandidátku v zložení Daniela Ježová, Ondrej Laciak a Radoslav Procházka. Podarilo sa nám to už na druhýkrát, keďže v júni nám naša prvá kandidátka neprešla, ale teraz sme uspeli," konštatovala Kosová.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy má voliť nového sudcu ESĽP za SR zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenským vládnym kabinetom. Mandát súčasnej slovenskej sudkyne ESĽP Aleny Poláčkovej uplynie 28. decembra 2024.
Vláda zrušila uznesenia kabinetu z marca 2022 o Koncepcii športu
Vláda na stredajšom rokovaní zrušila uznesenia kabinetu Eduarda Hegera z marca 2022 o Koncepcii športu na roky 2022 - 2026. Dôvodom zrušenia je neaktuálnosť jednotlivých uznesení týkajúcich sa prijímania i vyhodnocovania opatrení na dosiahnutie cieľov koncepcie.
Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR pripomenulo, že podľa aktuálneho Programového vyhlásenia vlády SR má rezort do konca roka 2026 predložiť nový strategický dokument Národný program rozvoja športu: Slovensko - Krajina šampiónov.
"Počas uvedeného obdobia bude MCRŠ spolupracovať s dotknutými a zainteresovanými subjektmi na vypracovaní daného dokumentu. Uznesenia a úlohy z marca 2022 sa tým stávajú neaktuálnymi," vysvetlil minister cestovného ruchu a športu SR Dušan Keketi (nominant SNS).
Vzťahy medzi štátmi EÚ a Čile by sa mohli zintenzívniť a prehĺbiť
Vzťahy medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a Čilskou republikou by sa mohli zintenzívniť a prehĺbiť. Vyplýva to z rozšírenej rámcovej dohody medzi EÚ a Čile, s ktorej uzavretím v stredu súhlasila vláda. Vládny kabinet zároveň odporúča Národnej rade SR, aby s rozšírenou rámcovou dohodou súhlasila. Rovnako prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, aby ju po odsúhlasení parlamentom ratifikoval.
"Z politického hľadiska predstavuje rozšírená rámcová dohoda s Čile významný krok k posilneniu postavenia Európskej únie v Južnej Amerike, ktorého základom sú spoločné univerzálne hodnoty ako demokracia a ľudské práva. Dohoda sa okrem iného zameriava aj na posilnenie a diverzifikáciu obchodných vzťahov medzi zmluvnými stranami, pričom ambíciou je taktiež prispieť k vykonávaniu Agendy 2030," ozrejmilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v predkladacej správe.
Priblížilo, že dohoda obsahuje štandardné ustanovenia EÚ týkajúce sa ľudských práv, Medzinárodného trestného súdu, zbraní hromadného ničenia, ručných a ľahkých zbraní a boja proti terorizmu. Zahŕňa aj spoluprácu v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy, energetiky, daní, vzdelávania a kultúry, zamestnanosti a sociálnych vecí, vedy, technológií a dopravy.
Dohoda pokrýva aj otázky právnej spolupráce, právneho štátu, prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a korupcie. Obchodná časť dohody rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného dvojstranného obchodného rámca a prispôsobuje ho novým politickým a hospodárskym globálnym výzvam a úrovni ambícií nedávno uzavretých obchodných dohôd a rokovaní medzi EÚ a Čile. Partnerstvo Európskej únie s Čile je momentálne založené na dohode o pridružení, ktorá nadobudla platnosť v roku 2005. Rozšírená rámcová dohoda ju po nadobudnutí platnosti nahradí.
Vláda schválila vykonávací protokol k readmisnej dohode s Ukrajinou
Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) by mal podpísať vykonávací protokol k readmisnej dohode medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou z roku 2007. Protokol určuje príslušné slovenské a ukrajinské orgány zodpovedné za readmisiu osôb či hraničné priechody, ktoré majú byť pri readmisii použité. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom protokolu je uľahčiť spoluprácu pri praktickom vykonávaní ustanovení dohody týkajúcich sa prijímania a transferu osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky alebo Ukrajiny," vysvetlil rezort. Ministerstvo v materiáli uviedlo, že vykonávací protokol pripravilo v súlade s medzinárodnými záujmami a záväzkami Slovenska.
Slovensko súhlasí s dohodou medzi EÚ a štátmi Afriky, Karibiku a Tichomoria
Slovensko súhlasí s uzavretím dohody o partnerstve medzi Európskou úniou (EÚ) a jej členskými štátmi a členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKTŠ). Súhlas s uzavretím dohody vyslovila na svojom stredajšom rokovaní vláda.
"Cieľom dohody je posilnenie schopností EÚ a OAKTŠ riešiť globálne problémy, ako sú zmena klímy, správa oceánov, migrácia, zdravie, mier a bezpečnosť pri plnom dodržiavaní medzinárodného práva a v súlade s príslušnými právomocami zmluvných strán," vysvetlilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, ktoré návrh na rokovanie vlády predložilo.
Rezort diplomacie tiež pripomenul, že partnerstvo EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi je jedným z najstarších a najkomplexnejších rámcov spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami. Dohodu musí ešte odsúhlasiť Národná rada SR a ratifikovať prezident SR Peter Pellegrini.
Rezort kultúry predloží návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu neskôr
Návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu predloží Ministerstvo kultúry (MK) SR v neskoršom termíne. Stredajším uznesením vlády sa zrušil pôvodný septembrový termín tohto roka. Rezort vysvetlil potrebný odklad pokračujúcou diskusiou o znení legislatívnej úpravy.
"Vzhľadom na potrebu rozsiahlejšej úpravy zákona o ochrane pamiatkového fondu a prebiehajúce odborné diskusie sa doposiaľ nepodarilo dospieť k finálnemu zneniu návrhu zákona. Keďže príprava návrhu zákona si vyžaduje väčší časový rozsah, navrhuje sa vypustiť úlohu z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2024," zdôvodnilo MK. Predpokladá, že návrh predloží na rokovanie v priebehu budúceho roka.
Vláda v stredu zrušila viacero uznesení, týkajúcich sa legislatívnych úloh pre ministerstvo kultúry, ktoré prijal kabinet Eduarda Hegera v roku 2022. V prípade úloh predložiť návrhy zákona o profesionáloch v kultúre, zákona o reforme umeleckých fondov i zákona o múzeách a galériách a o ochrane zbierkových predmetov ministerstvo pripomenulo, že vo všetkých prípadoch neprišlo k finálnej dohode na znení zákona v stanovenom termíne - na jar 2023. Zrušenie úlohy vysvetlilo aj aktuálnym znením Programového vyhlásenia vlády. "Na základe neho MK každoročne v pláne legislatívnych úloh vlády zadefinuje na príslušný rok nové legislatívne úlohy rezortu," upozornilo ministerstvo.
Stredajším uznesením sa zrušila aj úloha z roku 2021 predložiť na rokovanie vlády návrh ústavného zákona o ochrane médií a novinárov. V tomto prípade ministerstvo argumentuje nielen nesplnením úlohy v stanovenom termíne v roku 2021, ale aj novými európskymi a medzinárodnými požiadavkami na ochranu médií a novinárov. "Je nevyhnutné prehodnotiť možnosti a potreby v oblasti ochrany a bezpečnosti novinárov a garantovania nezávislosti médií. Až následne bude možné rozhodnúť o zaradení predmetnej úlohy do nadchádzajúcich plánov legislatívnych úloh vlády," vysvetlilo MK.
Vláda schválila 22 prijímateľov prostriedkov pre Centrá zdieľaných služieb
Ministerstvo vnútra (MV) poskytne prostriedky z plánu obnovy a odolnosti (POO) 22 samosprávam z najmenej rozvinutých regiónov, ktoré zriadia najneskôr do apríla 2025 Centrá zdieľaných služieb (CZS). Vytvorenie centier, ktoré majú posilniť administratívne kapacity a efektivitu verejnej správy, bude splnením míľnika v rámci 6. žiadosti o platbu z POO.
Samosprávy dostanú prostriedky formou priameho vyzvania. "Výber predkladaných obcí spĺňa podmienky určené v pláne obnovy a odolnosti a zákone o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Navrhované obce spĺňajú stanovené požiadavky na budúce Centrum zdieľaných služieb, prejavili záujem zriadiť takéto centrum a sú schopné centrum v stanovenom termíne zriadiť," dodalo v predkladacom materiáli MV. Pripomenulo, že identifikácia prijímateľov formou priameho vyzvania nasleduje potom, čo musel rezort z dôvodu nezáujmu samospráv zrušiť pôvodnú výzvu na zriadenie CZS.
Rezort obrany plánuje oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie
Ministerstvo obrany SR plánuje 6. októbra na Dukle a vo Svidníku oslavy 80. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Ich súčasťou má byť prezentácia vojenského múzea aj prelet leteckej techniky. Oslavy budú stáť takmer milión eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
"Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď len v čase jej začatia sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4601 vojakov," odôvodnil rezort. Vláda podľa materiálu vyčlenila na oslavy necelý milión eur. Dvadsaťdva tisíc eur z toho pôjde priamo mestu Svidník.
Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
Padlých vojakov v týchto bojoch si Slovensko pripomína Dňom hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, pamätný deň pripadá na 6. október. V tento deň v roku 1944 sa Prvému československému armádnemu zboru podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2023 podporil dotáciami vyše 800 projektov krajanských komunít
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) poskytol v roku 2023 v rámci svojej dotačnej schémy finančné prostriedky v sume 2.319.316 eur pre 806 projektov z 27 krajín, v ktorých zahraniční Slováci vykonávajú aktivity na zachovanie slovenského jazyka a národnej identity. Vyplýva to zo Správy za rok 2023 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu ku krajanským komunitám na rok 2025. Správu úradu v stredu schválila vláda.
Najviac projektov (445) a najvyššiu sumu prostriedkov (1 303 531 eur) vyplatil ÚSŽZ na projekty v oblasti kultúry. V oblasti vzdelávania, vedy a výskumu zrealizoval podporu 256 schválených žiadostí sumou 833 005 eur. Úrad takisto poskytol 146 600 eur pre 83 informačných projektov krajanských komunít, rovnako i 36-tisíc eur pre 22 mediálnych projektov zahraničných Slovákov.
Správa takisto informuje o počte vydaných osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré držiteľom napríklad zjednodušuje prístup na slovenský pracovný trh. V roku 2023 vydal úrad 735 osvedčení, viac ako polovica (414) bola pre žiadateľov zo Srbska, 273 osvedčení vydal pre žiadateľov z Ukrajiny. "V roku 2023 sa výrazne zvýšil počet prijatých žiadostí zo Spojených štátov amerických," upozornili predkladatelia správy, ÚSŽZ vydal v tomto prípade 38 osvedčení.
V rámci výzvy sa kladie dôraz na prácu s mladou generáciou
Súčasťou materiálu je aj návrh štátnej politiky zameranej na krajanské komunity v roku 2025. V rámci výzvy všestranne podporovať krajanské prostredie vyzýva ÚSŽZ klásť dôraz na prácu s mladou generáciou a na jej podporu. "Využívaním moderných komunikačných prvkov, ako je digitálna agenda, komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí, inovatívne riešenia a podobne," uviedli autori správy.
Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj výskumnej činnosti v radoch krajanskej komunity s posúdením možnosti využitia výsledkov týchto výskumov v prospech SR. K prioritám v štátnej politike by malo patriť aj systematické budovanie vzťahov s novovytváranými slovenskými diaspórami.
Podľa oficiálnych údajov jednotlivých štátnych štatistických úradov žilo v roku 2023 v zahraničí 1 310 804 Slovákov. Odhady krajanských komunít a zastupiteľských úradov SR v zahraničí hovoria o vyše 1 748-tisíc Slovákoch a ich potomkoch, ktorí našli domov v rôznych častiach sveta.
Legislatívne pravidlá vlády vylučujú doplnenie nových novelizačných bodov
Nové legislatívne pravidlá vlády SR spresňujú pravidlá používania prechodných ustanovení a obmedzia obsahové zmeny v novelách právnych predpisov. Vyplýva to z nových Legislatívnych pravidiel vlády SR, ktoré v stredu schválil kabinet.
"Návrh zákona nebude spravidla môcť obsahovať vloženie alebo doplnenie nových novelizačných bodov do novely zákona, iba zmenu alebo vypustenie pôvodných novelizačných bodov," vysvetlil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD), ktorý návrh nových legislatívnych pravidiel vlády SR na rokovanie predložil.
Úprava doterajšieho znenia podľa jeho slov zosúlaďuje legislatívne pravidlá vlády s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov Národnej rady Slovenskej republiky, vychádza tiež z pripomienok členov Legislatívnej rady vlády a aplikačnej praxe.
V návrhu sa preto zohľadňuje požiadavka posudzovania návrhov zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti miestnej územnej samosprávy, s Európskou chartou miestnej samosprávy. "V nadväznosti na túto zmenu sa posilní postavenie Združenia miest a obcí Slovenska ako povinne pripomienkujúceho subjektu pri návrhoch právnych predpisov, ktoré sa týkajú pôsobnosti miestnej územnej samosprávy," vysvetlil predkladateľ.
Rerozt životného prostredia má zazmluvnených takmer 300 miliónov eur z eurofondov
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má zazmluvnených takmer 300 miliónov eur z eurofondov v rámci Programu Slovensko. Vykonáva kroky, aby sa do konca roka podarilo zakontrahovať 600 miliónov eur. V tomto roku tiež nebude žiaden míľnik z plánu obnovy v oblasti životného prostredia prekážkou, aby Slovensko nemohlo podať žiadosť o piatu platbu. Vyplýva to z materiálov, ktoré v stredu prerokoval vládny kabinet.
"Z Programu Slovensko bolo doposiaľ v gescii ministerstva životného prostredia vyhlásených 28 výziev za vyše jednu miliardu eur, čo predstavuje zhruba 57 percent alokácie pridelenej zelenému rezortu," priblížilo MŽP.
Rezort chce zároveň do konca roka vyhlásiť ďalších päť výziev takmer za 140 miliónov eur. "Predošlé vlády dopustili, že len v Operačnom programe Kvalita životného prostredia prepadlo vyše 430 miliónov eur. My tento scenár viac nedopustíme a dnes sa aj vďaka správnemu manažovaniu výziev stávame lídrom vo využívaní financií, ktoré pomáhajú znižovať regionálne rozdiely a pomáhajú ochrane životného prostredia," podotkol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Taraba intenzívne a na pravidelnej báze komunikuje s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) pri napĺňaní míľnikov plánu obnovy. V súvislosti so zákonom o krajinnom plánovaní sa dohodol s EK na splnení míľnika prostredníctvom efektívnych opatrení. Míľnik výkupu súkromných pozemkov v národných parkoch bude nahradený inými zelenými projektami, ktoré pomôžu ochrane prírody a nebudú realitným biznisom.
Znížená DPH pre investorov štátnych nájomných bytov nie je štátnou pomocou
Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá bola navrhnutá ako jedna z výhod pre investorov v rámci projektu štátom podporovaného nájomného bývania, nie je štátnou pomocou, ktorej zlučiteľnosť by mala Európska komisia (EK) posudzovať. Vyplýva to z informácie o pokroku implementácie systému štátom podporovaného nájomného bývania z dielne Ministerstva dopravy SR, ktorú v stredu schválila vláda.
"V rámci procesu komunikácie otázok štátom podporovaného nájomného bývania bola zo strany Európskej komisie prezentovaná možnosť zvážiť späťvzatie opatrenia spočívajúceho v zníženej sadzbe DPH z notifikácie štátnej pomoci s tým, že znížená sadzba DPH je záležitosťou aproximácie Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Smernica o DPH) do národného právneho poriadku Slovenskej republiky a nie je teda štátnou pomocou, ktorej zlučiteľnosť by Európska komisia mala posudzovať," uvádza sa v materiáli rezortu dopravy.
Ministerstvo priblížilo, že využitie možnosti zníženia sadzby DPH v rozsahu, ktorý umožňuje európska smernica, je na rozhodnutí samotného členského štátu, či takúto možnosť využije a v určených okruhoch aplikuje.
"V súlade so Smernicou o DPH sa znížená sadzba DPH aplikuje aj v iných členských štátoch EÚ a takýto postup nie je predmetom posudzovania štátnej pomoci zo strany Európskej komisie, ale aplikovaním smernicou umožneného postupu členského štátu v rámci jeho daňovej politiky. V uvedenom zmysle je Európska komisia pripravená vydať tzv. odporúčací list (comfort letter), ktorým zhrnie svoje stanovisko k podanej notifikácii štátnej pomoci," vysvetlil rezort.
Ministerstvo dopravy preto navrhlo po prerokovaní s investičnými partnermi stiahnuť žiadosť o posúdenie opatrenia. "Na základe uvedeného sa preto navrhuje po rokovaní s investičnými partnermi rozhodnúť o späťvzatí notifikácie systému štátom podporovaného nájomného bývania po doručení tzv. odporúčacieho listu (comfort letter) zo stany Európskej komisie a pripraviť dodatok k investičným zmluvám, ktorý bude reflektovať situáciu plánovaného zastavenia notifikačného konania na základe stiahnutia návrhu slovenskej strany a z toho vyplývajúcich právnych vzťahov," uvádza sa v materiáli.
