BRATISLAVA - Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR po utorkovom 3. kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám so zástupcami štátu a Konfederácie odborového zväzu (KOZ) SR. Vláda ponúkla na rok 2025 odmenu pre každého zamestnanca vo výške 600 eur a zvýšenie platových taríf pre zamestnancov verejnej správy v roku 2026 o 2 %. Odborári požadovali valorizáciu platov od septembra 2024 o 10 % a od januára 2025 o ďalších 10 %.
archívne video
"Túto ponuku vláda Slovenskej republiky predostrela sociálnym partnerom aj napriek tomu, že pre nehospodárnosť bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 stojí Slovenská republika v súčasnosti pred bezprecedentnou potrebou konsolidácie verejných financií. Ministerstvo financií SR preto už koncom roka 2023 oznámilo, že aktuálna situácia nedovolí od septembra 2024 ani od januára 2025 valorizovať mzdy vo verejnej správe z dôvodu silného tlaku na potrebu ozdravenia verejných financií," spresnil ÚV SR.
Na zvyšovaní platov zamestnancov štátu sa odbory so zástupcami vlády ani na tretí pokus nedohodli. Ide o viac ako 360-tisíc zamestnancov. Kolektívna zmluva bola platná do konca augusta, no keďže nepadla nová dohoda, časť zamestnancov prišla o doterajšie výhody, ako napríklad kratší pracovný čas či dovolenku navyše. Úrad vlády sa bráni, že napriek tomu, že štát je najväčší zamestnávateľ, musí dbať aj na možnosti dostupných verejných zdrojov a dodržiavať rozpočtovú zodpovednosť. Vláda SR považuje ponuku za ústretovú a férovú, ktorá navyše vzišla z dôkladnej analýzy dát a vývoja miezd počas predchádzajúcich rokov.
Priemerné platy vo verejnom sektore sú vyššie ako ostatné, tvrdí vláda
Priemerné platy vo verejnom sektore sú podľa Úradu vlády SR vo všeobecnosti vyššie, ako je priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve a vyššie ako priemerná mzda v súkromnom sektore. Napríklad mzda zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií bola v roku 2023 vyššia o 42 % ako priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve a o 48 % vyššia ako priemerná mzda v súkromnom sektore.
ÚV SR poznamenal, že posilnenie mzdového ohodnotenia niektorých zamestnancov verejnej správy v súčasnosti nastane aj vplyvom už schválených návrhov zákonov. Ide napríklad o kompenzáciu regionálnych rozdielov pedagogickým a odborným zamestnancom. Na tento účel bola vyčlenená suma 60 miliónov eur.
Novela zákona o pedagogických zamestnancoch tiež podľa ÚV SR zavádza kompenzačný príspevok k rozšíreniu počtu prijímateľov vrátane pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl. Novela zákona o štátnej službe napríklad navyšuje mzdové pomery príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby či Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. V tomto prípade ide o dočasné stabilizačné a náborové príspevky, ktoré majú priamy vplyv na výšku príjmu.
Odborári naďalej požadujú valorizáciu platov ešte pre rok 2024
Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborového zväzu (KOZ) SR, po utorkovom treťom kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám medzi zástupcami štátu a odborárov uviedla, že zo strany vlády neprišla žiadna ponuka valorizácie či odmien pre verejných a štátnych zamestnancov.
"Na treťom kole kolektívneho vyjednávania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejnú a štátnu službu sme sa so zástupcami vlády opätovne nedohodli. Z pohľadu vlády je rok 2024 uzatvorený, na dnešnom rokovaní neprišla z ich strany žiadna ponuka valorizácie či odmien pre verejných a štátnych zamestnancov," dodala Nemethová.
"Naše požiadavky sú nemenné - naďalej požadujeme valorizáciu platov ešte pre rok 2024. Kľúčová debata sa dnes sústredila na rok 2025, pre ktorý sme zo strany vlády dostali ponuku na vyplatenie jednorazovej odmeny vo výške 600 eur. Pre rok 2026 ponúkli zástupcovia štátu valorizáciu platov vo výške 2 %. Táto ponuka je pre nás opätovne neakceptovateľná," zdôraznila.
Podotkla, že odborári si uvedomujú situáciu ohľadom konsolidácie verejných financií a štátneho rozpočtu. "Zdôrazňujeme však, že túto situáciu nezapríčinili zamestnanci. Sú to práve zamestnanci, ktorí znášajú akékoľvek krízy a nezodpovedné konanie vlád a nezodpovedné narábanie s verejnými financiami. Zamestnanci sú vždy na chvoste záujmu," doplnila. "Budeme aj ďalej rokovať, pričom je kľúčové, aby sme sa v rokovaní dostali k cieľu, dokiaľ bude pripravený štátny rozpočet pre rok 2025," dodala Nemethová. Ak sa nenájde riešenie, odborári pohrozili štrajkom aj protestmi v uliciach.
Zvyšovanie platov je podmienené doriešením financovania samospráv, reaguje ZMOS
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik v súvislosti s tretím kolom kolektívneho vyjednávania uviedol, že sú vo veľmi zlom stave. "Pokiaľ máme dať akékoľvek odmeny alebo akýmkoľvek spôsobom zvyšovať platy, jednoducho v tomto finančnom stave a kondícii to samosprávy nedokážu. Minulý rok sme platy zvyšovali dvakrát, o 10 % a o 12 %. Odmietli sme akýkoľvek nárast platov, pretože samosprávy sú bez peňazí," priblížil Božik.
"Keďže štát je vo veľmi vážnej situácii, požiadal som odborárov, aby sme sa začali baviť o tom, že ak štát nemá peniaze, tak treba pomáhať tým (zamestnancom), ktorí sú nízkopríjmoví," povedal. Niektorí zamestnanci majú príjmy na úrovni 1,5-násobku a viac priemernej mzdy vo verejnej správe. Sú v nej však podľa neho aj takí zamestnanci, ktorí majú mzdu na úrovni minimálnej mzdy, respektíve 100 až 200 eur nad ňou. "Pre nich je to skutočne veľmi ťažké a náročné," upozornil predseda ZMOS.
