BRATISLAVA - Výstavba úseku diaľnice D4 medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou, ktorej súčasťou je tunel Karpaty, bude patriť medzi strategické investície. S výstavbou takmer 12,5 kilometra (km) dlhého úseku, ktorého väčšinu bude tvoriť tunel Karpaty, by sa malo začať koncom roka 2029. Určenie investičného projektu za strategickú investíciu v stredu schválila vláda.
"Realizácia projektu 'Diaľnica D4 v úseku Bratislava-Rača - Bratislava-Záhorská Bystrica' predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí," uviedlo ministerstvo dopravy vo vládnom materiáli.
Bude mať takmer 12 kilometrov!
Nový úsek diaľnice medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou má prepojiť už existujúce úseky D4. Súčasťou projektu je výstavba takmer 12 km dlhého tunela Karpaty, ktorý má prechádzať cez pohorie Malých Karpát. "Nový úsek diaľnice je súčasťou budovaného diaľničného obchvatu Bratislavy (diaľnica D4), ktorý výrazne napomôže vyriešiť problém tranzitnej dopravy, ako aj problém nedostatočnej kapacity cestnej siete hlavného mesta Bratislava. Výrazne napomôže dopravnej obsluhe dotknutého územia a odľahčí priľahlé obce od tranzitnej dopravy, ktorej má primárne slúžiť diaľničná sieť," uviedol rezort dopravy.
O vydanie osvedčenia o strategickej investícii požiadala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá je investorom projektu. Projekt je zaradený do súhrnnej transeurópskej dopravnej siete na území SR. Stavebné náklady sa odhadujú približne na 1,7 miliardy eur. Začiatok riešeného územia je severovýchodne od bratislavskej Rače. Vyústenie tunela sa plánuje severozápadne od obce Marianka.
Odborník s ministrom nesúhlasí
Určiť projekt ako strategickú investíciu umožnil zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady (NR) SR schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
„Je to škoda, že vláda sa vybrala touto cestou, priority sú niekde inde. Natíska sa otázka, či ideme urýchliť prípravu 13 kilometrov drahého úseku projektu, ktorý toho až tak veľa nerieši, namiesto toho, že za tú sumu by sme mohli postaviť veľmi rýchlo 60-kilometrový chýbajúci úsek R4,“ uviedol pre tvnoviny Ondrej Matej, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. Ten tiež tvrdí, že na tunel Slovenská republika peniaze nemá a z európskych fondov ich ani nikdy mať nebude.
