BRATISLAVA - Určite to všetci poznáme. Prídeme na kúpalisko, kam si berieme aj peniaze či elektroniku, prípadne iné veci z domácnosti, a pri vstupe si prečítame jasný odkaz, že prevádzkovateľ za odložené veci nezodpovedá. Kto však v prípade problémov je za veci zodpovedný a ako sa návštevníci dostanú k náhrade škody? Odborníci majú jasné odpovede!
Keď prídeme na kúpalisko, do fitness centra, či do reštaurácie a divadla, takmer vždy si prečítame odkaz, ktorí mnohých nahnevá. "Za odložené veci neručíme", píše sa v odkaze. Ide o mimoriadne rozšírený postup, ktorý ale podľa odborníkov nie je správny a hovoria o porušovaní spotrebiteľských práv. A to z dôvodu, že ani samotní spotrebitelia častokrát netušia, že tento nápis pre nich nie je podstatný a nijak nemení zodpovednosť prevádzkovateľa.
Archívne VIDEO V Košiciach otvorili kúpalisko Mestská plaváreň na Rumanovej ulici
Pozrime sa, čo na túto formuláciu hovorí zákon. V Občianskom zákonníku je jasne napísané, že "ak je s prevádzkou niektorej činnosti spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom, alebo na mieste, kde sa obvykle ukladajú okrem prípadu, ak by ku škode došlo aj inak". Inými slovami - prevádzkovateľ zariadenia je, v prípade, ak si tam návštevník odloží veci na mieste na tom určenom, zodpovedný za ich stratu či poškodenie zodpovedný. "V prípade, ak takéto miesto na odkladanie vecí nie je, alebo je zaplnené, zodpovedná prevádzkovateľ za stratu či poškodenie veci aj vtedy, ak ju návštevník odloží na miesto, ktoré nie je priamo na to určené," upozornila riaditeľka spotrebiteľskej organizácie Eduarda Hekšová.
Ako upozorňuje advokát Michal Cimmerman, pod termínom odloženie vecí si môžeme predstaviť napríklad ich ponechanie na nejaký čas v skrinke či na stoličke. Miesta, kde je možné odložiť vec, sú pritom dve. "Prvým je miesto na to vyhradené, ktorým je najčastejšie šatňa. Druhým je miesto obvyklé, pod ktorým môžeme rozumieť vešiak v čakárni alebo lavicu v pohostinstve, parapet či stoličku pri stole v kaviarni. Pod slovným spojením "vznikom škody aj inak" zákonodarca myslel povodeň, prípadne inú živelnú pohromu atď," upozornil Cimmerman v blogu pre portál sme.sk.
Pozor na niektoré prípady
Má to však ale. Ak prevádzkovateľ jasne napíše a stanoví, že veci sa môžu odkladať len na určitom mieste, ako napríklad v šatni či u barmana, potom by za odcudzenie vecí na inom mieste nezodpovedal. Návštevníci a spotrebitelia však o tom musia byť jasne informovaní.
Podľa Hekšovej sa tak v praxi stretávame s tým, že prevádzkovateľ umiestni v šatni pod vešiak oznámenie, že za odložené veci nezodpovedá, no opak je pravdou. "Pokiaľ je vešiak plný, hosť si zvyčajne odloží vrch na miestno obvyklé, a to napríklad, že ho prehodí cez stoličku. Aj v tomto prípade zodpovedá za odloženú vec spravidla prevádzkovateľ. Práve slovo spravidla je v tomto prípade zásadné," dodala Hekšová. Dôvodom je, že prevádzkovateľ sa môže zodpovednosti zbaviť.
Napríklad v prípade, ak si návštevník odloží vec, ktoré nie je v danom zariadení nutné či obvyklé odkladať, ako napríklad notebook v posilňovni. Naopak, zodpovedný je za stratu peňaženky či mobilného telefónu. Druhý prípad je, ak má návštevník veci v bezprostrednom dohľade, ako napríklad, keď hosť má kabát prehodený cez stoličku, je v bezprostrednom dohľade a niekto mu ho odcudzí. Tretím príkladom, kedy sa prevádzkovateľ môže zbaviť zodpovednosti, je, ak miesto, z ktorého sa vec stratí, nie je pre odkladanie vecí ani určené, ani obvyklé. Napríklad, obvyklým miestom na odkladanie vecí na kúpalisku je lehátko alebo deka, ak sú však návštevníkom k dispozícii skrinky určené na odkladanie hodnotnejších vecí, ktoré v tom čase neboli plné, no návštevník si ich tam neodloží, prevádzkovateľ nie je za ich odcudzenie zodpovedný. Zodpovedný by bol len v prípade, ak by skrinky boli v tom čase plné.
"Prevádzkovateľ zariadenia nemôže svoju zodpovednosť za stratu alebo poškodenie doložených vecí návštevníka jednostranne vylúčiť nejakým oznamom. V prípade, že je návštevníkom spotrebiteľ, nie je možné sa vylúčenia zodpovednosti ani dohodnúť. K takejto dohode by sa neprihliadalo. Aj keď prevádzkovateľ zodpovedá za odložené veci zo zákona, a teda by mal z vlastného záujmu prijať také opatrenia, ktorými by strate vecí predchádzal, nie je podľa nás vylúčené, aby tieto opatrenia spoplatnil. Musí o tom však spotrebiteľa informovať jasne a s predstihom," upozornila Hekšová. To znamená, že za poplatok môže poskytnúť návštevníkom kľúčiky od šatní.
A čo v prípade, ak sa Vám stane, že vám veci ukradnú či poškodia? Treba myslieť na to, že prevádzkovateľovi je potrebné takúto vec oznámiť najneskôr 15 dní od dňa udalosti. Pokiaľ by právo náhrady škody nebolo uplatnené do 15 dní, tak zaniká.