BRATISLAVA - Dušan Kollár vystrelil koncom 90-tych rokov ako kométa. „Preslávili“ ho najmä super výhodné nájomné zmluvy s mestom Bratislava. Organizoval návštevu monackého kniežaťa Alberta na Slovensku a chcel byť honorárnym konzulom Monaka na Slovensku. Patrili mu najlukratívnejšie adresy v Bratislave, dostal vyznamenanie od prezidenta republiky a užíval si priazeň umelcov na prestížnych recepciách. Presťahoval sa do Monaka, ale dnes už žije na Slovensku, kde má miliónové dlhy a čelí viacerým exekúciám.
Kedysi jeden z najbohatších Slovákov dnes nevlastní žiadny majetok a údajne sa o neho zaujímajú aj exekútori.
Vo svojich hviezdnych časoch mal pritom s mestom Bratislava uzavreté viaceré mimoriadne lukratívne zmluvy na nájom historických budov. Ich princíp bol jednoduchý. Kollár platil za nájom zlomok trhovej ceny, ale priestory ďalej prenajímal súkromným klientom za ceny trhové.
Na jeho vtedajšie podivné zmluvné vzťahy, na ktoré zrejme doplácalo mesto, ale na ktorých zarábal Dušan Kollár, vtedy poukázala TV Markíza. Podstatu podnikania Dušana Kollára v tom čase stručne zhrnul na jednom príklade Ľubomír LAZOVÝ, takto: ,,Ešte v októbri 2002 povedala vedúca predajne Max Mara Soňa Melová pre jeden denník, že do rekonštrukcie dala asi osem miliónov korún. Soňa Melová požiadala mesto, aby priestory prenajalo priamo jej. Primátor Moravčík jej vtedy odpísal, že mesto už nájomcu má. Bola a je ním zaujímavá spoločnosť Spectrum Reality. Od spoločnosti Max Bratislava berie ročne takmer stotisíc dolárov (vtedy zhruba 3,5 milióna korún), čo je v prepočte asi sedemnásťtisíc korún za meter štvorcový a rok. Spectrum Reality dodnes platí vlastníkovi, teda mestu, relatívne smiešnych tritisíc korún za meter štvorcový.“ .A pokračoval: ,,Poďme trošku rátať, lebo o peniaze tu ide až v prvom rade. Použime opäť príklad spoločnosti Spectrum Reality. Za desať rokov utŕži od firmy Max Bratislava podľa kurzu dolára približne tridsaťpäť miliónov korún. Ak rekonštrukcia stála desať miliónov, máme po odrátaní nájmu pre mesto najmenej dvadsať miliónov korún čistého zisku a to je iba jeden jediný objekt. Takže, máme rad zmlúv, ktoré sú pre mesto jednostranne nevýhodné. Ešte raz, ako posúdiť, kto si v podobných prípadoch veľmi slušne naplnil vrecká?“
Spoločnosť, v ktorej pôsobil, bola aj majiteľom známej reštaurácie Štefánka a množstva ďalších lukratívnych budov historickom centre mesta. Verejnosť pozná aj ságu historickej lekárne U Salvatora, ktorú si firma Spektrum Reality tiež prenajala od mesta. Až v roku 2020 sa mestu podarilo získať späť historický mobiliár tejto unikátnej lekárne, ktorá bola dlhé roky zatvorená.
Podnikanie Dušana Kollára sa však netýkalo len Bratislavy. Ťažké srdce naňho mali pamiatkari v Banskej Štiavnici. Sem pritiahol vtedy jedného z najvplyvnejších mužov v krajine Alexandra Rezeša. Na jednej strane prispeli k záchrane niektorých historických objektov, na druhej strane, za spôsob, akým zasiahli do historických budov si Dušan Kollár vyslúžil označenie "nepriateľ pamiatkárov“. Tí sú totiž presvedčení, že poškodil kultúrnu pamiatku, z ktorej si urobil súkromnú haciendu. V nej sa pri príležitosti návštevy monackého princa Alberta konalo veľké spoločenské podujatie.
Spolok Banská Štiavnica 91 podal na Kollára z toho dôvodu trestné oznámenie za zneužitie vlastníctva. Vyšetrovanie nepreukázalo poškodenie pamiatky a bolo zastavené. Pamiatkari však dodnes tvrdia, že podnikateľ stavbe ublížil. Argumentujú, že pri rekonštrukcii dal otĺcť cenné renesančné fasády a odstrániť vzácne trámové stropy.
Podobne sa k pamiatkam správal aj Alexander Rezeš, ktorého Kollár do Štiavnice pritiahol. Proti sebe postavil odborníkov výstavbou bazéna vo vzácnom renesančno-barokovom dome na Trojičnom námestí. K súdnemu procesu pre zlý Rezešov zdravotný stav neprišlo.
Dušan Kollár si dokonca robil zálusk na diplomatický pas. Keď sa podieľal na príprave návštevy monackého kniežaťa Alberta na Slovensku, cítil sa ako kandidát na honorárneho konzula Monaka na Slovensku
Rád sa tiež prezentoval okázalými akciami v luxusných priestoroch v spoločnosti smotánky, do ktorej okrem monackého kniežaťa patril aj prezident Rudolf Schuster. Ten mu dokonca udelil vyznamenania, ktorými sa pýši na stránke svojej spoločnosti. Nájsť ho môžeme dokonca aj v spoločnosti podnikateľov, z tzv. Dzurindovej skupinky, ktorá v istom období znamenala zemetrasenie na domácej politickej scéne. Aby svojmu postaveniu dal náležitý punc, presťahoval sa do Monaka a monacká adresa dodnes svieti v obchodnom registri pri jeho mene.
Čím vyšší let, tým strmší pád
Dobré kontakty medzi bohatými ľuďmi a podnikanie s realitami využil Dušan Kollár aj neskôr, keď viaceré osobnosti verejného života, ale i biznisu, nalákal na vidinu lukratívneho bývania pri vode, neďaleko Senca. Malo ísť superluxusný projekt v obci Reca, kde by jednom areáli pri vode mala pokoj vybraná elita.
Na tento projekt dokonca vybral nemalé zálohy. Sľuby však nedodržal, zálohy, nevrátil a spoločnosť Esterhazy, a.s., ktorá mala byť nositeľom tohto projektu skončila v likvidácii.
A tak skončil príbeh "Slovenského monackého" kniežaťa, ktorý sa rád objavoval v spoločnosti silných a bohatých známych ľudí, dával na obdiv okázalý luxus a podával si ruky s kniežaťom i prezidentom. Dnes Dušan Kollár nevlastní nič, o všetko prišiel a ešte ho "naháňajú" pretože nespláca miliónové dlhy.
