BRATISLAVA - Vláda chce presadiť zníženie trestných sadzieb trestu odňatia slobody a rozšíriť možnosti ukladania alternatív trestov podľa vzoru vyspelých štátov EÚ. Jej cieľom je aj posilniť resocializačné aspekty a uprednostniť alternatívne tresty pri prvostupňových páchateľoch u inej ako obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Uviedla to v materiáli o stanovení strategických priorít z cieľov a zámerov uvedených v Programovom vyhlásení vlády SR 2023 - 2027, ktorý schválila minulý týždeň.
Dlhodobou prioritou vlády v oblasti trestnej politiky štátu je zadefinovať jasné a merateľné ciele v oblasti restoratívnej justície s osobitným dôrazom na probáciu a mediáciu. Medzi jej strednodobé priority patrí aj vytvorenie bezpečného a humánneho prostredia v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Dôraz kladie na resocializáciu a následné začlenenie odsúdených do civilného života.
archívne video
Posilnenie procesných práv podozrivých a obvinených
Vláda chce tiež presadiť právnu úpravu zameranú na modernizáciu a humanizáciu inštitútov trestného práva so zameraním na zavádzanie prvkov restoratívnej justície a harmonizáciu s európskymi trestnoprávnymi štandardami. Kladie si to za svoju krátkodobú prioritu. Posilniť chce napríklad procesné práva podozrivých a obvinených v trestnom konaní. "Vláda zabezpečí dôslednú transpozíciu aktov Európskej únie vydaných na účel posilnenia procesných práv podozrivých a obvinených v trestnom konaní do slovenského Trestného poriadku," deklaruje.
V záujme dekriminalizácie bude vláda valorizovať kvantitatívne hranice škody s prihliadnutím na infláciu v porovnaní s rokom 2005, keď boli aktuálne hranice zavedené. Platnú právnu úpravu trestného práva plánuje zosúladiť s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva spôsobom, aby boli odstránené deformácie vytvárajúce priestor pre porušovanie základných práv a slobôd.
