BRATISLAVA - S príchodom vysokých vonksjších teplôt sa tí, čo majú klimatizácie, začali ovlažovať. A to doma, v aute, alebo aj v obchodoch či obchodných centrách. Aj keď vie klíma zabezpečiť, aby boli horúce dni prijateľnejšie, jej používanie so sebou nesie aj isté riziká. Odbornící upozorňujú, že príliš veľké rozdiely nie sú zdravé. Čo nám hrozí?
Určite to všetci veľmi dobre poznáme. Vonku je na nevydržanie, extrémne vysoké teploty, ktoré vystúpia aj na viac, ako 35 stupňov Celzia, nás ubíjajú, a preto hľadáme spôsoby, ako sa ovlažiť. Niektorí idú k vode, iní siahnu po klimatizácii. Nové autá už vo väčšine prípadov majú klimatizáciu namontovanú a cestu z bodu A do bodu B si vodiči spríjemňujú chladným vánkom. Avšak, treba myslieť na to, že aj klimatizácia vie byť dobrý sluha, ale zlý pán a s jej používaním sa nesú isté riziká. Dôležité je myslieť na správny teplotný rozdiel, ktorý telu nespôsobí šok.
Archívne VIDEO Aké sú výhody klimatizácie?
"Aby vám klimatizácia neškodila je potrebné používať ju efektívne. Klimatizáciu je potrebné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Tiež je potrebné nasmerovať prúd vzduchu do priestoru a nie priamo na tvár a chrbát," upozorňujú hygienici z Úradu verejného zdravotníctva. Ako totiž vysvetlili, ak by sme používali klimatizáciu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môžeme mať v horúcich dňoch problémy. K najčastejším ochoreniam patria bolesti hlavy, hrdla, prechladnutie, môže sa oslabiť imunita i celkovo organizmus. Príliš nízka teplota v interiéri môže byť síce osviežujúca, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia je pre zdravie rizikový.
"Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať dýchacie problémy, spôsobiť nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, hlavy, chrbtice, kĺbov, alebo vyvolať astmatický záchvat. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, prínosových dutín, aj k bolestiam zubov a trojklaného nervu," dodali vzápätí.
Archívne VIDEO Kollár vypol poslancom klimatizáciu: Ak nebudú peniaze, obmedzení bude zrejme viac
Nezdravý teplotný rozdiel
V obchodoch sa pritom veľakrát stretávame so situáciou, že priestory sú veľmi vychladené, a tak pri prechode z horúceho exteriéru do chladného interiéru dostane telo šok. Uplynulý týždeň sme zistili, že v obchode na Kamennom námestí bola klíma nastavená tak silno, že v priestoroch bolo len 21,1 stupňa Celzia, kým vonku teploty atakovali 37 stupňov Celzia. Išlo tak o viac, ako 15 stupňový rozdiel.
To, že extrémne rozdiely medzi interiérom a exteriérom nie sú zdravé, potvrdzuje aj primár Oddelenia neinvazívnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Ján Postulka. "Určite to je zaťažujúce, v našich zemepisných šírkach nie sme zvyknutí ani na takéto vysoké teploty. Najhoršie to zvládajú najmä starší ľudia, pacienti s chronickými problémami srdcovo-cievneho, dýchacieho systému, ale aj malé deti, kojenci. Myslieť treba aj na ľudí, ktorí musia pracovať vonku, prípadne v neklimatizovaných priestoroch. Ak prídeme z vonkajška, kde je 36 stupňov, do interiéru, kde je 21 stupňov, organizmus sa snaží udržať stálu telesnú teplotu, a keď prejde do takéhoto chladného priestoru, musí na to zareagovať. A to tým, že stiahne cievy a zvýši sa tlak, čo je určite záťaž pre celý srdcovo-cievny systém. Ale rovnako aj pre dýchací systém a obranyschopnosť či imunitu," priznáva primár Postulka. Napríklad, u astmatikov môže takýto teplotný šok vyvolať záchvat.
Avšak, aj keď je odporúčaný teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom 5-7 stupňov, odborník si nevie predstaviť, že by si v prípade 35 stupňov nastavil klímu na 28 stupňov. A v prípade napríklad kancelárii či obchodných centier, sa vnútorná teplota nedá častokrát korigovať. V takýchto prípadoch si podľa Postulku budeme musieť na vysoké rozdiely medzi vonkajšom v uzavretými priestormi zvyknúť. "Ideálne je, aby sme si pri nasadaní do auta nenastavili klimatizáciu hneď na 18 stupňov, ale trošku viac, potom postupne znižovali tú teplotu a na záver jazdy, naopak, tú teplotu zvyšovali, aby sa organizmus aklimatizoval a adaptoval. Z môjho pohľadu nie je vhodné v týchto teplách nastaviť klímu pod 25 stupňov. Ak vchádzame do obchodu, kde je riziko, že teplotný rozdiel je vysoký, je ideálne mať so sebou niečo ľahké na prehodenie, napríklad sveter a podobne," konštatoval lekár.
Slovákom pritom odporučil, aby dôsledne sledovali predpovede počasia a neplánovali si program a aktivity cez najväčšie horúčavy od 12 do 15 hodiny popoludní. To platí aj pre šport či aktivity v záhrade, ktoré sa dajú presunúť na skoré ráno či na podvečer, kedy už nie je tak teplo. Dôležitý je aj pitný režim, v lete počas vysokých teplôt sa človek prirodzene viac potí a nik z nás si nevie predstaviť, aké množstvo tekutín týmto telo stratí. "Tí, ktorí majú nastavenú liečbu kvôli vysokému tlaku, by si nemali svojvoľne meniť dávkovanie liekov, ale je pravda, že počas teplých letných dní je krvný tlak prirodzene nižší, ako v chladnejšom období. Ideálne je doma merať tlak a pri nevyhovujúcich hodnotách sa poradiť s lekárom o prípadnej úprave dávkovania," uzavrel.
