BRATISLAVA - Celonárodné oslavy 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda sa uskutočnia v piatok v areáli hradu Devín v Bratislave. Informuje o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.
archívne video
Na Devíne sa o 20.00 h uskutoční podujatie s názvom Posolstvo Cyrila a Metoda. V rámci slávnostného programu odznejú skladby či diela slovenských autorov v podaní umelcov zo Slovenska. "Súčasťou programu budú aj krátke dokrútky plné zaujímavých faktov o živote a diele bratov zo Solúna, ktorí na naše územie priniesli kresťanskú vieru a vďaka vytvoreniu písma položili základy vzdelanosti, kultúry a rozvoja Slovanov," priblížil úrad vlády.
Vzhľadom na bezpečnostné opatrenia budú v areáli hradu Devín vytvorené dva samostatné sektory, a to pre hostí a pre verejnosť a médiá. ÚV zároveň prosí návštevníkov, aby do areálu hradu vchádzali cez bránu z Muránskej ulice pri soche sv. Jána Nepomuckého, ktorá bude otvorená od 18.00 h. "Pri vstupe do sektora rešpektujte, prosím, pokyny príslušníkov Policajného zboru SR a organizátorov podujatia," dodal. Vláda koncom júna schválila návrh na finančné a organizačné zabezpečenie cyrilo-metodských osláv a zvrchovanosti Slovenskej republiky. Na zámer vyčlenila celkovo 456.107 eur.
Veriaci si pripomínajú slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda
Slováci si počas piatkového štátneho sviatku pripomínajú kresťanských vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda. Príchod Slovanov na súčasné územie Slovenska sa datuje minimálne začiatkom 6. storočia. Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia.
Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav chápal náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Knieža Rastislav sa neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s prosbou, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, kladne však reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov Konštantína a Metoda.
Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo prispôsobené slovanskej reči - hlaholiku, a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou. Išlo o výber evanjeliových čítaní Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.
Prijatie mena Cyril
V roku 867 sa vybrali na cestu do Ríma, aby získali súhlas pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Konštantín sa už na územie Veľkej Moravy nevrátil. V Ríme ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára 869 zomrel. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. V roku 873 sa ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa vychovával klérus. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov.
Spory so Svätoplukom
Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod 6. apríla 885 zomrel. Duchovný odkaz vierozvestcov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti, najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.
