NOVÉ ZÁMKY – Obrazy hrôzy má vryté do pamäti a nejdú von. Slovensko sa v týchto dňoch musí spamätávať z obrovskej tragédie, ktorá sa vo štvrtok popoludní odohrala na železničnom priecestí blízko Nových Zámkov. Pri zrážke vlaku a autobusa zomrelo 7 ľudí, ďalší sú zranení. Na vlastné oči všetko videl aj Michal, ktorý bol v tom čase s otcom v aute. Stáli pred priechodom a čakali, kým postupne prejdú po zdvihnutí závor vozidlá pred nimi, aby aj oni mohli prejsť cez koľaje. Namiesto toho však prišla veľká tragédia priamo pred ich očami.
„Keď sme vychádzali z Nových Zámkov zastavili sme pred železničným priecestím. Krásny slnečný deň, bežná situácia na ceste, čakáme na prechod vlaku. Závory boli dole. Pred nami biela dodávka, pred ňou autobus a tuším pred ním jedno auto. Čakáme. Všetci,“ začal svoje rozprávanie Michal, ktorý sa strašný zážitok rozhodol zdieľať na sociálnej sieti. Netrvalo dlho a sprava prišiel vlak, ktorý prefrčal okolo nich. „Keď vlak zmizol, prešlo pár minút a tak ako sme zvyknutí, tak ako to má fungovať, tak ako pravidelne vidíme na železničných priecestiach, tak takto sa (ako obvykle po prechode vlaku) dvihli závory. Vzduch čistý, nič nehrozí, môžeme ísť. Závory sa naplno otvorili a ako prvé prešlo osobné auto, za ním sa samozrejme pohol autobus. Následne avšak zaznela trúba. Výrazná, vlakový klaksón. Môj mozog to absolútne nebral, nechápal. Vlak? Veď už prešiel, veď závory sú hore! To predsa nemôže byť vlak!,“ spomína si.
Ako ďalej uviedol, následný výjav sa mu vryl do pamäte a nejde von. „Autobus, ktorý sa pomaly presúval cez koľajnice zľava, zasiahla obrovská sila rútiaceho sa vlaku. Obrovská rana a výbuch. Viac ako polovicu autobusu si vlak odtrhol od jeho zadnej časti a dobrých 300 metrov v plameňoch tlačil pred sebou. Zadnú časť odhodilo do priekopy. V aute sme obaja s otcom kričali od zúfalstva, od bezmocnosti. Mohli sme sa iba prizerať, v tej chvíli už nebolo pomoci,“ napísal. „Prišlo nám to ako hororová scéna, zlý sen. Autobus, ktorý preváža ľudí práve pred našimi očami roztrhal vlak v plnej rýchlosti. Ako nič. Ako keď sfúknete sviečku,“ dodal.
Náraz do autobusu musel byť podľa neho tesne za šoférom, ktorého vytrhol z autobusu a vyhodil medzi koľaje. „Reagoval na môjho otca, ktorý mu oplachoval rany, tvár celú od nafty. Bolestivo stonal, no hlavne nechápal,“ uviedol. Podľa Michala to nebola vina šoféra. „Čakali sme na priecestí a čakali sme kedy sa dvihnú rampy. A tie sa dvihli a on šiel. Tak ako by šiel hocikto iný. Prechádzal cez koľajnice, keď mu to povolili závory, pretože sa dvihli. Predpokladám, že túto trasu robí pravidelne a cez toto priecestie prechádzal mnoho krát. Tak ako vždy, aj teraz sa spoliehal na to, že keď sa otvoria závory, tak mu nehrozí nebezpečenstvo. Tak ako aj my všetci sa na to spoliehame,“ tvrdí. „Minister dopravy povedal, že zlyhal ľudský faktor... Chápem, že ľudský faktor je v tomto smere myslené ako personál železníc, ktorý si nevšimol vlak na zlej koľaji... Ale je to veľmi nešťastná formulácia, lebo to znie, že šofér autobusu urobil chybu. A neurobil,“ uzavrel.
Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža zatiaľ výsledky vyšetrovania ukazujú, že nešlo o systémové ani technické zlyhanie, ale zrejme o individuálne zlyhanie ľudského faktora. Vyzerá to tak, že niekto zo železničiarov „pustil vlak na koľaj, ktorá bola mimo prevádzky." Koľaj, po ktorej vlak prechádzal, bola totiž v dôsledku predchádzajúcich búrok vyradená a nemal tam čo robiť. To mal byť aj dôvod, prečo signalizačné zariadenie nevarovalo pred prichádzajúcim vlakom a závory boli hore.
