BRATISLAVA - Prezident Peter Pellegrini sa k zákonom predloženým na jeho podpis vždy vyjadrí až po dôkladnom preštudovaní ich finálneho znenia. Uviedla prezidentova hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková v súvislosti s otázkami o podpise schváleného balíka zákonov lex atentát.
"Svoje rozhodnutie (prezident) oznámi vždy v rámci zákonnej lehoty a v prípade zákonov, ktoré vzbudili pozornosť verejnosti, je pripravený aj vysvetliť svoje rozhodnutie, prečo sa daný zákon rozhodol podpísať alebo vrátiť na prerokovanie parlamentu," doplnila hovorkyňa.
archívne video
Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok schválili lex atentát, balík zákonov predložených po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia lex atentát kritizovala. V legislatíve nevidí opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Namieta zásah do práva na zhromažďovanie či zavedenie doživotnej renty pre premiéra.
Mimovládna organizácia vyzýva prezidenta, aby vetoval zákon lex atentát
Mimovládna organizácia Amnesty International (AI) vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby vetoval balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie lex atentát, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Namieta predovšetkým obmedzenie zhromažďovacieho práva. Balík opatrení podľa jej slov obmedzuje aj slobodu prejavu, združovania a prístup k informáciám.
Za nedostatočné považuje AI aj zmeny, ktoré vláda urobila v návrhu zákona po ich kritike. "Je síce pravda, že vláda urobila v návrhu zákona po širokej kritike od nás a ďalších organizácií či inštitúcií zmeny, tie sú však ohromne nedostatočné a nemenia drastickosť zásahu do ľudských práv, ktorý tento zákon predstavuje," uviedol riaditeľ Amnesty International Rado Sloboda. Namietal aj ochranu verejného poriadku a bezpečnosti prostredníctvom plošného zákazu zhromažďovania v okolí budov vlády, parlamentu, Ústavného súdu SR alebo sídla hlavy štátu.
Podľa AI všeobecné a plošné zákazy bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu nie sú v súlade s Európskym dohovorom pre ľudské práva. AI však akceptuje, že povinnosťou zodpovedných orgánov je chrániť právo pokojne sa zhromažďovať vrátane povinnosti umožniť pokojné zhromaždenia aj v prípadoch, keď môže byť zhromaždenie nepríjemné.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNĽP) namietalo prijímanie návrhu zákona cez skrátené legislatívne konanie. "Prijímanie návrhu zákona cez skrátené legislatívne konanie neumožnilo potrebnú inkluzívnu diskusiu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti či expertkami a expertmi na ľudské práva," uviedla výkonná riaditeľka SNĽP Silvia Porubänová.
