Utorok2. júl 2024, meniny má Berta, zajtra Miloslav

Aj dnes rokujú poslanci Národnej rady: Schválili kontroverzný lex atetnát a mnoho ďalších zákonov

Ilustračné foto Zobraziť galériu (2)
Ilustračné foto (Zdroj: TASR/Jaroslav Novák)

BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili lex atentát, teda balík niektorých opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Parlament o zákone rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Právna úprava zavádza nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Najvyšší ústavní činitelia budú mať na základe stanovených podmienok nárok na doživotnú rentu a právo na nehnuteľnosť.

"Navýšenie finančných prostriedkov umožnilo posilnenie personálnych kapacít ÚPN," píše sa vo výročnej správe. Ústav zdôraznil, že jeho prácu aj naďalej determinovala priestorová situácia, keďže ÚPN sídlil na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch, a v závere roka sťahovanie.

archívne video

Zvýšia sa všetky výšky peňažného príspevku na opatrovanie (Zdroj: TASR/ Jakub Popelka)

V roku 2023 boli ukončené štyri súdne spory. "Jedno konanie sa týkalo pracovnoprávneho sporu a v troch prípadoch išlo o ochranu osobnosti z dôvodu neoprávnenej evidencie vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti. V týchto prípadoch sa skončilo konanie v prospech ÚPN z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie," priblížil ústav v správe. Pripomenul, že úspešne sa skončil aj dlhoročný a medializovaný prípad s českým expremiérom Andrejom Babišom.

ÚPN priznal v minulom roku postavenie účastníka protikomunistického odboja 134 osobám a udelil štatút veterána protikomunistického odboja 130 osobám. "K 31. decembru 2023 tak ÚPN celkovo priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 1347 osobám a štatút veterána protikomunistického odboja 1262 osobám," píše sa v správe.

Ústav pripomína, že v najbližšej potrebuje riešiť rekonštrukciu nehnuteľností vo svojej správe a tiež otázku navýšenia finančných prostriedkov, "ktoré umožnia stabilizáciu personálnych kapacít ÚPN tak, aby aj naďalej bolo možné na potrebnej úrovni plniť všetky úlohy".

Novelu zákona o krajinnom plánovaní odsunuli poslanci na september

Rokovanie o vládnej novele zákona o krajinnom plánovaní v druhom čítaní sa presunie na ďalšiu riadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, ktorá sa má začať 10. septembra. Rozhodli o tom poslanci vo štvrtkovom hlasovaní.

Legislatíva, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia v súlade s cieľmi plánu obnovy, má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny a jej hodnôt. Poslanci sa jej venujú v skrátenom legislatívnom konaní.

Zároveň sa poslanci dohodli, že o novele zákona o Audiovizuálnom fonde budú hlasovať vo štvrtok o 17.00 h. Podvečer by mali tiež rozhodnúť o odvolávaní dvoch šéfov parlamentných výborov, ako aj voliť členov Rady pre mediálne služby, podpredsedu NR SR a kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Parlament tiež rozhodol, že hlasovať sa bude aj v piatok (28. 6.) o 11.00 h.

Poslanci neodobrili správu o činnosti RpMS za minulý rok

Rade pre mediálne služby (RpMS) v priebehu vlaňajška doručili 361 podnetov o obsahu vysielania rádií, televízií, internetového vysielania či audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Z 299 vybavených podnetov vyhodnotila 14 ako opodstatnených. Vyplýva to zo Správy o stave vysielania v SR a o činnosti RpMS za rok 2023, ktorú vo štvrtok neodobrili poslanci Národnej rady (NR) SR.

V rámci televízneho vysielania prijala RpMS vlani 282 podnetov. Z nich do konca roka vybavila 235, 12 vyhodnotila ako opodstatnených. Najviac podnetov smerovalo k televíziám TV Markíza a TV JOJ. Z hľadiska oblastí zákona sa najviac podnetov týkalo objektivity a všestrannosti vysielania. "Väčšina z nich smerovala v rámci jednotlivých televízií voči programovej službe TA3, najmä programom V politike," informoval regulátor.

Na rozhlasové vysielanie prišlo vlani RpMS 62 podnetov, do konca roka z nich vybavila 53, jeden podnet uznala ako opodstatnený. Väčšina podnetov smerovala k všestrannosti informácií, objektivite a vyváženosti. Najviac podnetov namietalo porušenie zákona u verejnoprávneho vysielateľa a jeho prvého rozhlasového okruhu. "Týkali sa prevažne objektivity a nestrannosti informácií odvysielaných v spravodajských programoch a programoch aktuálnej publicistiky, ktorých Rádio Slovensko vysiela výrazne viac ako komerční vysielatelia, z čoho vyplýva aj dominancia v počte podnetov," uviedla v správe RpMS. Rada ako opodstatnenú vyhodnotila námietku týkajúcu sa jedného z regionálnych rádií, porušenie zákona spočívalo v účinkovaní moderátora spravodajstva v reklamných šotoch.

V minulom roku rade doručili tiež deväť podnetov voči audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie a osem voči internetovému vysielaniu. Väčšinu z nich (11) RpMS vybavila do konca roka. "Podnety namietali predovšetkým vysielanie bez autorizácie, v menšej miere voči poskytovanému obsahu," píše sa v správe. Rada ako opodstatnenú vyhodnotila námietku týkajúcu sa nezabezpečenia objektívnosti a nestrannosti programu aktuálnej publicistiky v jednej z diskusií v internetovom vysielaní na stránke slobodnyvysielac.sk.

RpMS takisto postúpila 88 podnetov Komisii na ochranu maloletých, ktorá je podľa zákona o mediálnych službách osobitným orgánom koregulácie pre oblasť ochrany maloletých. "Komisia vybavila do konca roka 66 podnetov, 19 zostalo nevybavených a tri podnety sa prešetrujú v rámci správneho konania," priblížila. Všetky vybavené podnety boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

Okruh osôb, ktorým by sa poskytla odľahčovacia služba, sa nerozšíri

Okruh osôb, ktorým by sa poskytla tzv. odľahčovacia služba, sa nerozšíri o blízke osoby fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnych službách z dielne opozičných poslankýň Veroniky Veslárovej a Jany Hanuliakovej (obe Progresívne Slovensko - PS), ktorý zákonodarcovia vo štvrtok neposunuli do druhého čítania. Návrhom zákona by sa podľa predkladateliek zabezpečilo efektívne poskytovanie odľahčovacej služby aj pre osoby, ktoré nepoberajú peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ŤZP, ale sú v postavení blízkej osoby a o osobu s ŤZP sa osobne starajú. Účinnosť zákona sa navrhovala od 1. novembra 2024.

Predkladateľky dodali, že legislatívne rozšírenie poskytovania odľahčovacej služby aj na iné osoby (rodiča, pestúna, poručníka, manžela alebo manželku) navrhuje aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská v Správe o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2023. Odľahčovacia služba je podpornou službou, pričom jej úlohou je umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje alebo sa stará o osobu s ŤZP, nevyhnutný odpočinok na účel udržania fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia.

Viac o téme: PoslanciNR SRČinnosť Ústavu pamäti národa
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu