BRATISLAVA - Vysoké teploty, sparno a zmeny počasia sa vo veľkom podpisujú pod zdravie ľudí. Mnohí situáciu podceňujú a následne skončia na urgente kvôli dehydratácii, úžehu či kolapsu organizmu. Hygienici preto vydali odporúčania, ako by sme sa mali počas horúčav správať a na čo by sme si mali dať pozor.
Vysoké vonkajšie teploty počas leta predstavujú riziko prakticky pre každého. Prinášajú rad zdravotných rizík ako prehriatie organizmu, zdravotné komplikácie v podobe zvýšenej telesnej teploty, malátnosti, ospalosti, bolesti hlavy, závratov, nevoľnosti či zvracania. Dodržiavaním základných pravidiel prevencie vieme následky horúčav vo veľkej miere eliminovať. „Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR vám prinášajú všetky dôležité informácie, ktoré vám pomôžu stráviť leto zdravo a bezpečne. Vo veľkom manuáli letných horúčav sa venujeme ochrane počas pobytu na slnku, vhodnému pitnému režimu podľa veku, správnemu tieneniu, vetraniu a nastaveniu klimatizácie, teplotám na pracovisku, vhodnému výberu potravín, ich skladovaniu, rozmrazovaniu a príprave, odporúčanému stravovaniu počas leta, kvalite zmrzliny, bezpečnému grilovaniu či kúpaniu,“ vysvetlila hlavná hygienička Tatiana Červeňová.
Archívne VIDEO Dovážame to, čo si dokážeme na Slovensku vypestovať, tvrdí Šumichrast
Ako vysvetlila, každý organizmus potrebuje iné množstvo tekutín, v závislosti najmä od veku, pohlavia či telesnej hmotnosti a aktivity. Základom všetkého je však čistá pitná voda. Nie úplne vhodné sú sladené nápoje, tie treba obmedzovať pre nadbytok cukru a kofeínu v tele. Treba myslieť na to, že v horúčavách telo prirodzene vylučuje oveľa viac vody, ktorú treba následne doplniť, aby sa zabránilo dehydratácii.
"Odporúča sa vypiť minimálne 2-4 decilitre tekutín na 10 kilogramov hmotnosti, čo predstavuje približne 1,5 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia. Piť by sa malo v menších dávkach, častejšie a ešte pred pocitom smädu. Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve," upozornila Červeňová. Naopak, nevhodné sú nápoje s obsahom chinínu a alkoholu, ktoré smäd neznížia a naviac podporia vylučovanie vody z organizmu. V horúčavách sa pritom odporúča nepiť ľadové nápoje, ale skôr vlažné. Pozor by si mali dať seniori, ktorí zostanú celý deň doma v rozhorúčenom byte bez čerstvého vzduchu a neprijímajú dostatok tekutín.
„Malým deťom, ktoré majú nedokonale vyvinutý mechanizmus pocitu smädu, je potrebné často ponúkať vhodné tekutiny. Pre deti je na uhasenie smädu najlepšia čistá pitná voda, môžete ju striedať s neperlivými minerálnymi vodami a nesladenými ovocnými či bylinkovými čajmi. Množstvo vody, ktoré detský organizmus potrebuje, závisí aj od veku a hmotnosti. U novorodenca sa pohybuje od 60 do 100 ml na kilogram hmotnosti, u batoľaťa 120 ml na kilogram, u dieťaťa v predškolskom veku je to 100 ml na kilogram a v školskom veku 70 ml na kilogram. Neskôr sa odporúča za 24 hodín vypiť cca 50 ml na kilogram hmotnosti,“ uviedla docentka Jana Hamade, zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na deti a mládež. Hlavná hygienička pripomenula, že aj u seniorov je mimoriadne dôležité dodržiavanie pitného režimu.
"Ich organizmus obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu. Aj oni často necítia smäd. Dennú dávku - približne 1,5 až 2 litre tekutín - by si mali rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Najvhodnejšia je čistá pitná voda, pri výbere minerálnych vôd venujte zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Starší ľudia veľmi často trpia na vysoký krvný tlak a zvýšená koncentrácia sodíka vo vode by mohla ich zdravotný stav zhoršiť. Vo vyššom veku je dôležitý aj príjem vitamínov, ktoré môže senior dostať priamo v nápoji. Pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov, čo jednak zvyšuje ich energetickú hodnotu a tiež vylučovanie vody z organizmu,” povedala.
Pozor aj na stravu
Hygienici upozornili aj na výber vhodnej stravy počas horúcich dní. Tá by mala byť ľahšia, ľahšie stráviteľná a s nižšou energetickou hodnotou. Dôvod je prostý - organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch. Súčasne však strava musí poskytovať dostatok živín.
„Zložením má byť strava vyvážená a pestrá, mala by obsahovať dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky, najmä nasýtené tuky a na jednoduché sacharidy. Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, najmä sezónnych, ktoré okrem tekutín obsahujú množstvo cenných živín, ako sú vitamíny, minerálne látky, enzýmy a vláknina. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou obzvlášť dôležité,” vysvetlila Červeňová.
Slnečné žiarenie spotrebúva pri dlhšom vystavení sa slnku antioxidanty v organizme. Ide hlavne o antioxidanty, ktoré možno doplniť stravou, vitamíny A (resp. betakarotén - provitamín A), C, E a lykopén. Tie vedia Slováci prirodzene doplniť zo stravy. Napríklad, vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách, vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch, vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (obsahujú ho paradajky, červený melón).
Vedúci Odboru hygieny výživy bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov ÚVZ SR Marek Slávik radí, aby ľudia jedli častejšie a v menších dávkach. "Vyhýbajte sa ľahko kaziacim sa potravinám, ktoré môžu byť zdrojom infekcie, napr. údeniny, mäkké salámy, majonézové šaláty či niektoré mliečne výrobky. Nie je vhodné jesť ani príliš veľa ani príliš málo. Niektorí seniori v extrémnych teplotách strácajú chuť do jedla, opatrní by mali byť aj diabetici, tieto skupiny populácie by mali mať pravidelnú dostatočnú stravu," uviedol Slávik s tým, že je lepšie nahrádzať ťažké a výdatné jedlá väčším množstvom čerstvého ovocia a zeleniny. Z toho dôvodu by si ľudia mali vyberať najmä také druhy, ktoré obsahujú veľké množstvo vody, napr. melón, ktorý obsahuje množstvo minerálnych látok a zároveň dopĺňa telu tekutiny. "Konzumujte potraviny, ktoré sú ľahko stráviteľné. Najvhodnejšie sú zeleninové šaláty, polievky, ryby alebo čerstvá zelenina. Z mäsa je najvhodnejšia hydina. Počas letných horúčav sa neodporúčajú konzumovať ťažké a mastné jedlá. Takéto pokrmy zaťažujú tráviaci systém a vyvolávajú pocity únavy či vyčerpania. Kalorickým a ťažkým jedlám sa vyhýbajte hlavne na večeru. Plný a ťažký žalúdok v spojení s vyššími teplotami prostredia môžu spôsobiť nekvalitný spánok," dodal.
Pozor na bezpečné rozmrazovanie potravín
Jednoduché zásady platia aj v prípade skladovania a prípravy potravín. Zástupkyňa hlavného hygienika SR so zameraním na hygienu výživy a bezpečnosť potravín Katarína Kromerová upozornila, že správnymi postupmi sa vedia Slováci vyhnúť problémom. Stačí pritom dodržiavať päť kľúčov.
- Udržiavajte čistotu
- Umývajte a čistite všetky plochy a zariadenia používané na prípravu jedál.
- Chráňte priestory kuchyne a jedlo pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami.
- Umývajte si ruky pred manipuláciou s potravinami a často aj počas prípravy jedla.
- Umývajte si ruky po použití toalety.
Dôvodom je, že aj keď väčšina mikroorganizmov nespôsobuje choroby, nebezpečné mikroorganizmy môžeme nájsť v pôde, vode, u zvierat i u ľudí. Tieto mikroorganizmy sa prenášajú rukami, ale aj na utierkach a náradí, predovšetkým na doskách na krájanie, a aj ten najmenší kontakt ich môže preniesť do jedla a vyvolať choroby spôsobené jedlom.
- Oddeľujte surové potraviny a uvarené pokrmy
- Oddeľte surové mäso, hydinu a ryby od ostatných potravín.
- Používajte oddelené náradie a pomôcky, ako napr. nože a dosky na krájanie pre manipuláciu so surovými potravinami.
- Uskladňujte jedlo v nádobách - obaloch, aby ste zabránili kontaktu medzi surovinami a pripravenými jedlami.
Kromerová upozorňuje, že surové potraviny, predovšetkým mäso, hydina a ryby, ako aj ich šťavy, môžu obsahovať nebezpečné mikroorganizmy, ktoré sa môžu prenášať na ostatné potraviny počas prípravy jedál a skladovania.
- Buďte dôkladní pri varení a ohrievaní pokrmov
- Potraviny dôkladne tepelne upravte, predovšetkým mäso, hydinu a ryby.
- Jedlá, ako sú napríklad polievky a vývary, priveďte do varu a presvedčte sa, či dosiahli teplotu aspoň 70 °C, u mäsa a hydiny sa presvedčte, či šťava je číra a nie ružová. Ideálne je používať teplomer.
- Uvarené jedlá dôkladne prihrievajte.
"Správna tepelná úprava zabíja takmer všetky nebezpečné mikroorganizmy. Štúdie preukázali, že varenie potravín pri teplote 70 °C môže pomôcť zaistiť ich bezpečnosť pre konzumáciu. Potraviny, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť, sú mleté mäso, rolované pečené mäso, veľké kusy mäsa a celá hydina," uviedla Kromerová.
- Skladujte potraviny pri bezpečnej teplote
- Pri nákupoch sa snažte potraviny vyžadujúce chladenie či mrazenie transportovať podľa možnosti v chladiacej taške a čo najskôr uskladniť v chladničke či v mrazničke.
- Rýchlo schlaďte v chladničke všetky uvarené a skaze podliehajúce potraviny (najlepšie pod 5 °C).
- Pred servírovaním udržujte jedlo horúce (viac ako 60 °C).
- Neskladujte jedlá príliš dlhý čas, dokonca ani v chladničke.
- Nerozmrazujte potraviny pri izbovej teplote (postup na bezpečné rozmrazovanie nájdete nižšie v texte)
- Pri cestovaní uprednostnite potraviny, ktoré si nevyžadujú chladenie, prípadne ich počas cesty uskladnite v prenosnej chladničke.
"Mikroorganizmy sa môžu množiť veľmi rýchlo, ak sa potraviny skladujú pri izbovej teplote. Tým, že sa teplota udržiava na hodnote pod 5 °C alebo nad 60 °C, rast mikroorganizmov sa spomaľuje alebo zastavuje. Niektoré nebezpečné mikroorganizmy sa však rozmnožujú aj pri teplote pod 5 °C," dodala odborníčka.
- Používajte zdravotne bezpečnú vodu a suroviny
- Používajte zdravotne bezpečnú vodu
- Vyberajte si čerstvé a zdravé potraviny.
- Vyberajte si potraviny, ktoré boli vyrobené bezpečnými postupmi, ako je napríklad pasterizované mlieko.
- Umývajte ovocie a zeleninu pitnou vodou, týka sa to napríklad aj šupy melóna (pri porciovaní neumytého melóna si môžete nechtiac preniesť mikroorganizmy zo šupy melóna priamo na jeho jedlú časť)
- Nekonzumujte potraviny s narušeným obalom, zmeneným vzhľadom, farbou, chuťou alebo po uplynutí dátumu spotreby.
"Suroviny, vrátane vody a ľadu, môžu byť kontaminované nebezpečnými mikroorganizmami a chemikáliami. Toxické chemikálie sa môžu vytvárať v poškodených a plesnivých potravinách. Starostlivosť pri výbere potravín a jednoduché opatrenia, ako napríklad umývanie a šúpanie, môžu znížiť riziká," uzavrela odborníčka.
Hygienici radia aj ako postupovať pri rozmrazovaní potravín v lete. Opierajú sa pritom o odporúčania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA).
- Pred rozmrazovaním rozlomte veľké kusy mrazených rýb, kreviet alebo bobúľ v balení. Rozmrazte len nevyhnutné množstvo potravín a zvyšok nechajte zmrazený.
- Aby ste predišli kontaminácii iných potravín, mäso, ryby a morské plody rozmrazujte na podnose v chladničke.
- Zeleninu a ovocie rozmrazujte pod tečúcou studenou vodou, najlepšie v pôvodnom obale.
- Pri manipulácii s potravinami, napríklad pri lámaní väčších kúskov potravín na menšie, sa uistite, že máte čisté ruky a kuchynské pomôcky.
EFSA okrem toho odporúča, aby sa rozmrazené potraviny uchovávali v pôvodnom obale alebo vo vhodnej nádobe. Zabráni sa tak kontaminácii. Okrem toho je potraviny rozmrazovať pri nízkej teplote, aby sa zabránilo množeniu baktérií. Rozmrazené potraviny je pred konzumáciou potrebné tepelne upraviť, týmto spôsobom sa odstránia baktérie.
"Po rozmrazení potraviny znova nezmrazujte. Vždy dodržiavajte pokyny výrobcu na skladovanie, aby ste sa uistili, že potraviny zostanú bezpečné. Kupujte len také množstvo a druhy potravín, ktoré ste schopní skonzumovať do vyznačeného dátumu spotreby, a pre ktoré máte zaistené podmienky skladovania podľa pokynov výrobcu na obale. Výrobky/pokrmy z mäsa, hydiny, vajec konzumujte len dostatočne tepelne spracované - je potrebné tepelne ich upraviť tak, aby sa dosiahla teplota najmenej 70 °C vo všetkých častiach spracovanej potraviny; ideálne je používať teplomer. Presvedčte sa pri tepelnej úprave, či šťava z mäsa hydiny je číra a nie ružová, či mäso hydiny nie je červené alebo ružové, a v prípade vajec či sú bielka a žĺtka pevné (odporúča sa tepelná úprava vajec min. 6 minút v závislosti od ich veľkosti)," napísala hygienička Kromerová.
Upozornila aj na to, že pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané v izbovej teplote, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie. Pozor by si ľudia mali dať aj na skríženú kontamináciu surových a uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie.
Bezpečná grilovačka základom dobrej zábavy
Teplé počasie láka ľudí na zorganizovanie grilovačiek či turistiku s príjemným koncom - opekačkou. Aj tu platia viaceré rady a tipy, ako docieliť, aby grilovačka bola bezpečná. "Pri príprave pokrmu dbajte na hygienu, teda čistotu rúk, náradia, náčinia, utierok a ochranu pred muchami a ďalším hmyzom. Zmrazené mäso nechajte bezpečne rozmraziť. Ak by ste použili na grilovanie zmrazené mäso, môže sa stať, že v strede bude surové a na povrchu spálené. Nakrájajte mäso na tenšie plátky či menšie kúsky a predpripravte ich naklepaním. Skrátite tak čas grilovania a mäso sa prepečie rýchlejšie v strede," odporučil hygienik Slávik. Okrem toho radí, aby Slováci piekli mäso na hliníkovej fólii či tácke na pečenie, aby sa znížila tvorba nebezpečných látok pri odkvapkávaní šťavy a tuku do pahreby.
"Na grilovanie používajte len drevené uhlie alebo brikety určené na grilovanie. Nikdy nepoužívajte napríklad drevo natreté farbou, pretože vzniká nebezpečenstvo uvoľňovania chemických rakovinotvorných látok. Oddeľujte surové potraviny a tepelne upravené pokrmy, aby ste zabránili krížovej kontaminácii. Pokrm po príprave čo najskôr skonzumujte a nenechávajte ho „stáť” pri vonkajšej teplote," upozornil hygienik.
Pozor aj pri kúpe zmrzliny
Nie je nič lepšie, ako si v lete kúpiť osviežujúcu zmrzlinu. Príchutí je nespočetné množstvo, no aj pri tejto pochúťke by sme mali byť obozretní. Dobrá zmrzlina by mala zodpovedať nasledovným zmyslovým požiadavkám:
- vôňa a chuť musí byť príjemná, charakteristická po použitých surovinách,
- farba musí svojou intenzitou zodpovedať použitým surovinám,
- konzistencia má byť hladká, bez kryštálikov ľadu a hrudiek spracovaných surovín a prísad, okrem surovín a prísad použitých na ochutenie (napr. ovocie, orechy).
Archívne VIDEO Pred bratislavskou zmrzlinárňou sa tvorili obrovské rady
„Naši odborní pracovníci z úradov verejného zdravotníctva každé leto náhodne odoberajú vzorky zmrzlín a laboratórnou analýzou zisťujú ich zloženie. Preverujú napríklad, či zmrzlina bola alebo nebola kontaminovaná mikroorganizmami, ako sú napríklad koliformné baktérie alebo salmonela, či sa v nej nachádzajú nepovolené farbivá, alebo či v nej bolo prekročené najvyššie prípustné množstvo farbiva,” povedala hlavná hygienička.
Pri kúpe nebalenej zmrzliny si dajte pozor:
- či sú informácie o prítomnosti alergénov viditeľne uvedené,
- v prípade použitia farbív E 122, E 129 a E 102 musí byť uvedená informácia „môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí“,
- nebalená zmrzlina sa môže predávať 24 hodín po zmrazení. Ak je zmrzlina opakovane zmrazovaná, môžu sa v nej vytvoriť kúsky ľadu, ktoré nielen zmyslovo znehodnotia zmrzlinu, ale môže byť dokonca zdrojom mikrobiologickej kontaminácie. Po konzumácii takejto zmrzliny sa môžu objaviť aj tráviace ťažkosti, ako napríklad nevoľnosť, zvracanie a hnačka. Citlivejšie na ochorenie sú deti a starší ľudia.
„Odborní pracovníci úradov verejného zdravotníctva preverujú v teréne aj pôvod surovín a polotovarov na výrobu zmrzliny, ich dátum spotreby a minimálnej trvanlivosti, hygienu procesu výroby zmrzliny, úroveň jej podávania, prevádzkovú hygienu zariadení, odbornú aj zdravotnú spôsobilosť pracovníkov. Náhodne odoberajú aj stery z prostredia, odevov a rúk pracovníkov a pracovných plôch,” informovala hlavná hygienička.
Pri kúpe nebalenej zmrzliny si ďalej všímajte:
- čisté pracovné plochy a náradie a ich pravidelné umývanie,
- nádoby aj oblátky na zmrzlinu majú byť chránené pred znečistením z vonkajšieho prostredia,
- či pracovníci používajú jednorazové rukavice pri manipulácii so zmrzlinovým kornútkom, prípadne, či má kornútok okolo seba obal, ktorý bráni jeho kontaminácii,
- porciovacie náradie nesmie byť skladované v nádobe so stojacou vodou (množia sa tam mikroorganizmy).