BRATISLAVA - Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb sa v roku 2025 zvýši. Mesačný príspevok na osobu by sa mal v budúcom roku pri pobytovej starostlivosti pohybovať od 188 do 825 eur a pri ambulantnej od 125 do 550 eur v závislosti od stupňa odkázanosti. Vyplýva to z návrhu nariadenia o výške finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb na rok 2025, ktorý v stredu schválila vláda.
Na finančný príspevok majú nárok zariadenia sociálnych služieb, ktoré sa starajú o osoby odkázané na pomoc iných či o starobných dôchodcov. Poskytuje sa aj zariadeniam krízovej intervencie zriadeným obcou, ako sú napríklad nocľahárne, útulky či zariadenia núdzového bývania, ale aj nocľahárňam, v ktorých poskytuje sociálne služby neverejný poskytovateľ.
archívne video
Výška príspevku na mesiac na jedno miesto v zariadení sociálnych služieb sa vypočítava ako určený násobok mesačnej minimálnej mzdy (750 eur v roku 2024) podľa stupňa odkázanosti. Výška mesačného príspevku na osobu by sa podľa stupňa odkázanosti mala zvýšiť pri ambulantnej starostlivosti o 8 až 37 eur, teda na sumu od 125 eur do 550 eur. Pri pobytovej starostlivosti ide o zvýšenie od 13 do 55 eur, výška príspevku na mesiac na jedno miesto by sa tak mala pohybovať od 188 do 825 eur podľa stupňa odkázanosti.
Príspevok na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v nocľahárňach na mesiac na jedno miesto by mal predstavovať 0,5-násobok minimálnej mzdy za rok 2024. Príspevok na jedno miesto na mesiac je stanovený na sumu 375 eur, ročne je to na jedno miesto 4500 eur.
"Medziročným zvýšením finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou sa zabezpečí udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou, a to vzhľadom na zvyšujúci sa oprávnený dopyt po sociálnych službách dlhodobej starostlivosti," uviedlo ministerstvo práce v návrhu.
Pri poskytovaní finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie sa zohľadňuje medziročný vývoj prevádzkových nákladov v týchto zariadeniach, z ktorých najväčšiu položku tvoria náklady na mzdy a odvody zamestnancov. Nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2025.
Národný akčný plán boja proti terorizmu do roku 2027 obsahuje 30 úloh
Národný akčný plán boja proti terorizmu do roku 2027 obsahuje 30 úloh, ktoré sa zameriavajú na prevenciu, ochranu, pripravenosť a koordináciu. Cieľom je rozšíriť nástroje boja proti terorizmu v Slovenskej republike a reagovať na zmeny bezpečnostného prostredia. Materiál v stredu schválila vláda.
"Akčný plán predstavuje koordinované strategické riešenie v oblasti prevencie a boja proti terorizmu v Slovenskej republike," priblížil rezort vnútra. Úlohy zohľadňujú súčasnú dynamiku a trendy terorizmu v Európe a vo svete, akými sú hrozby útokov tzv. osamelých aktérov či radikalizácia a samoradikalizácia na internete, vo vzdelávacích inštitúciách a náboženských komunitách.
V rámci prevencie je úlohou napríklad systematicky zvyšovať spôsobilosti na včasnú identifikáciu procesu radikalizácie nielen jednotlivcov (tzv. osamelých aktérov), ale i rizikových skupín, ako aj vytvárať korektné vzťahy s cudzincami a príslušníkmi minoritných náboženských komunít s cieľom budovania dôvery a vytvárania predpokladov na včasnú identifikáciu procesu radikalizácie jednotlivcov alebo rizikových skupín.
V oblasti ochrany by mal vzniknúť koncept riadenia a koordinácie riešenia vysokoprofilových incidentov prostredníctvom mobilných monitorovacích a riadiacich bezpečnostných vozidiel, ktoré budú vyžívané aj pri bezpečnostných opatreniach v súvislosti s verejnými podujatiami. Pri navrhovaní nových systémových riešení a následnej aplikácii nových technológií v praxi na úseku bezpečnostných systémov by sa malo spolupracovať so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, prípadne inými zástupcami akademického alebo odborného sektora.
Na zvýšenie pripravenosti by sa pri plánovaní cvičení mala zamerať pozornosť na koordináciu zainteresovaných zložiek v prípade vzniku vysokoprofilových incidentov teroristického charakteru. Zámerom je tiež obmeniť, zrekonštruovať a doplniť materiálno-technické zabezpečenie pyrotechnikov, ako aj vypracovať stratégiu ochrany mäkkých cieľov.
Na posilnenie koordinácie sa má legislatívne upraviť postavenie a kompetencie Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) ako národného fúzneho koordinačného centra pre oblasť riešenia bezpečnostných hrozieb, zriadeného v pôsobnosti Slovenskej informačnej služby. Aktualizovať by sa mali aj zmluvy o vzájomnej spolupráci medzi Ministerstvom vnútra SR a spravodajskými službami.
