BRATISLAVA - Vláda SR súhlasila s pristúpením Islandu a Nórska k Dohode o leteckej doprave medzi EÚ a jej členskými štátmi a USA. Vládny kabinet v stredu súhlasil s ratifikáciou doplnkovej dohody medzi EÚ a jej členskými štátmi, Islandom a Nórskym kráľovstvom o vykonávaní Dohody o leteckej doprave medzi USA a vyššie spomínanými krajinami. Ratifikovať doplnkovú dohodu musí po odsúhlasení Národnou radou (NR) SR aj prezident SR.
"Keďže Nórsko a Island sú neoddeliteľnou súčasťou Spoločného európskeho leteckého priestoru, týmito dohodami sa zabezpečí dôsledný regulačný rámec pre lety medzi USA a jednotným trhom leteckej dopravy v EÚ - vrátane Islandu a Nórska. Vytvoria sa tým komerčné výhody pre letecké spoločnosti a zákazníkov v EÚ a najmä sa zabezpečí súlad Dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA so spoločnou škandinávskou politikou v leteckej doprave. Návrhom sa zároveň zachová dvojstranný charakter Dohody o leteckej doprave medzi EÚ a USA," uvádza sa v materiáli na rokovanie vlády.
archívne video
Doplnková dohoda je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa Ústavy SR a hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, preto podlieha pred jej ratifikáciou súhlasu NRSR. "Doplnková dohoda je zároveň mnohostrannou medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky," uvádza sa v materiáli.
Vláda plánuje rozšíriť poskytovanie služieb vo verejnom záujme cez poštovú sieť
Vláda plánuje rozšíriť poskytovanie služieb vo verejnom záujme prostredníctvom Slovenskej pošty. Ide o jeden z krokov, ktorým sa Slovensko snaží napĺňať digitálne ciele stanovené EÚ. Uvažuje sa napríklad o možnosti požiadať o vydanie dokladu či zaplatiť pokutu aj na pošte, poštové služby by sa dali využiť napríklad aj pri voľbách či sčítaní obyvateľov. Vyplýva to z návrhu na riešenie poskytovania služieb vo verejnom záujme prostredníctvom verejnej poštovej siete, ktorý v stredu schválil vládny kabinet.
"Poskytovanie kvalitných, spoľahlivých a najmä dostupných služieb vo verejnom záujme má z pohľadu štátu výrazne pozitívny vplyv aj na budovanie dôvery vo verejné inštitúcie a služby obyvateľom. Zároveň môže prispieť k zvýšeniu kvality života a spokojnosti obyvateľov. Verejné subjekty môžu tak v partnerstve s určeným poštovým podnikom efektívne využívať vybudovanú verejnú poštovú sieť pri implementácii národných alebo lokálnych iniciatív od zberu dát, volieb až po environmentálne témy obehovej ekonomiky a odpadového hospodárstva," uvádza sa v návrhu, ktorý predložilo ministerstvo dopravy. Pri jeho príprave sa rezort inšpiroval aj skúsenosťami z okolitých krajín.
Nové služby a produkty poskytované v rámci poštovej siete môžu podľa rezortu dopravy pozitívne ovplyvniť aj tvorbu nových pracovných miest, prípadne pomôcť udržať súčasný počet zamestnancov aj pri klesajúcich objemoch poštových zásielok.
Už v súčasnosti si môžu obyvatelia na špecializovaných pracoviskách pobočiek pôšt vybaviť niektoré úradné záležitosti, ako napríklad výpis z obchodného registra, listu vlastníctva či registra trestov, vybaviť si možno aj kópiu katastrálnej mapy. Spomenuté služby aktuálne poskytuje 600 pracovísk Slovenskej pošty.
Služby by sa v budúcnosti mohli rozšíriť napríklad o spracovanie žiadosti a následný výdaj dokladov. Štát by mohol verejnú poštovú sieť využiť aj pri voľbách, zbere dát či sčítaní obyvateľov. Verejné poštové služby by sa v budúcnosti mohli využiť napríklad aj na evidenciu a platenie pokút či poplatkov spojených s inštitúciami verejnej správy.
Rezort dopravy má do konca roka 2025 pripraviť návrh koncepcie riešenia poskytovania služieb vo verejnom záujme prostredníctvom verejnej poštovej siete. Pri príprave koncepcie má pomôcť medzirezortná pracovná skupina, ktorú má ministerstvo dopravy zriadiť do konca augusta toho roka.
Novou členkou Správnej rady ÚDZS bude Lucia Surová
Novou členkou Správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bude od štvrtka (6. 6.) Lucia Surová. V stredu o jej vymenovaní rozhodla vláda. Kabinet na stredajšom zasadnutí zároveň vzal na vedomie zánik výkonu funkcie člena správnej rady úradu Juraja Žiga pre ukončenie pracovného pomeru na úrade.
Výška štátnej pomoci sa vlani medziročne znížila o 192 miliónov eur
V minulom roku bola v Slovenskej republike poskytnutá štátna pomoc v celkovej výške 953,65 milióna eur, z toho bolo 588,71 milióna eur poskytnutých z národných zdrojov a 364,94 milióna eur predstavovali prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Celková výška štátnej pomoci poskytnutá v roku 2023 sa v porovnaní s rokom 2022 znížila o 192,29 milióna eur, teda o 16,78 %. Vyplýva to z materiálu Protimonopolného úradu (PMÚ) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
"Pokles objemu finančných prostriedkov poskytnutých v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 je spôsobený najmä znížením objemu poskytnutej pomoci v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou nákazou COVID-19," uviedol PMÚ.
Z celkovej poskytnutej štátnej pomoci sa poskytlo 246,29 milióna eur na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine a 8,83 milióna eur bolo poskytnutých v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou nákazou COVID-19.
V roku 2023 bola štátna pomoc poskytnutá formou grantu, dotácií, nenávratných finančných príspevkov, bonifikácie úrokov (76,50 %), formou daňového zvýhodnenia (12,72 %), majetkovej účasti (3,95 %), rizikového kapitálu (2,03 %), poskytnutej služby (0,59 %), záruk (0,03 %) a inými formami (4,18 %).
Najväčší objem z pohľadu účelu štátnej pomoci bol poskytnutý na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine, a to vo výške 246,29 milióna eur, na ochranu životného prostredia 171,99 milióna eur a na rozvoj regiónov podľa Zmluvy o fungovaní EÚ 117,80 milióna eur.
Do operácie EUNAVFOR Aspides by mala SR vyslať do päť slovenských vojakov
Na veliteľstve operácie EUNAVFOR Aspides v Grécku by malo pôsobiť do päť príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Cieľom operácie je zaistiť námornú bezpečnosť a slobodu plavby v súvislosti s krízou v Červenom mori. Vyslanie vojakov v stredu odsúhlasila vláda, návrh musí odobriť aj parlament.
"Operácia bola zriadená v reakcii na rastúci počet bezpečnostných incidentov, vrátane útokov, svojvoľných alebo nezákonne zadržaných a zabavených civilných a obchodných plavidiel, zo strany hnutia Húsijov, ktoré týmto ohrozujú námornú bezpečnosť v regióne Červeného mora, Adenského zálivu, Arabského mora a Perzského zálivu," priblížil rezort obrany.
Strategickou úlohou operácie je sprevádzanie a ochrana civilných a obchodných plavidiel a posilnenie a udržiavanie situačného povedomia v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi poskytovateľmi námornej bezpečnosti. Slovenská republika sa podieľa na financovaní operácie prostredníctvom príspevkov do Európskeho mierového nástroja. Pôsobenie slovenských vojakov v operácii navrhuje rezort obrany až do ukončenia mandátu operácie.
Vláda predĺžila odvodové úľavy pre poľnohospodárov do konca tohto roka
Vláda predĺžila odvodové úľavy pre poľnohospodárov do konca tohto roka. Odvodové úľavy sa však od 1. júla nebudú vzťahovať na výrobcov potravín. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň požiadal Národnú radu SR o prerokovanie v skrátenom konaní.
Obsahom návrhu zákona je predĺženie obdobia, počas ktorého si zamestnávatelia v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva môžu uplatniť odvodové úľavy. Návrh sa vzťahuje na zárobky do 750 eur. Zamestnávatelia tak do tejto výšky platu za svojich pracovníkov nemusia platiť nemocenské, starobné alebo invalidné poistenie. Do odvodových úľav patrí aj poistenie v nezamestnanosti či poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce. Nad sumu 750 eur už odvodové úľavy neplatia.
Európska komisia ešte minulý rok v novembri schválila dočasné uplatňovanie odvodových úľav do 30. júna 2024. Po rokovaniach z marca 2024 sa komisia rozhodla predĺžiť toto obdobie do konca tohto roka. Zároveň dodala, že poľnohospodári a rybári by mali dostať odvodové úľavy aj vzhľadom na súčasný stav krízy v týchto odvetviach.
Príspevok za ubytovanie odídenca sa má poskytovať iba prvých 120 dní
Príspevok za ubytovanie odídencov sa má po novom poskytovať iba 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území SR. Bez časového obmedzenia by ho mohli čerpať definované zraniteľné skupiny osôb. Nový systém má zabezpečiť väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť podpory na ďalšie obdobia. Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú v stredu schválila vláda. Parlamentu ju navrhuje prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. "Súčasný model tejto podpory je poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Taktiež je žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov," zdôvodnil predkladateľ.
Zraniteľné osoby by mali čerpať príspevok bez časového obmedzenia. Návrh takto definuje napríklad člena domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osobu so závažným zdravotným postihnutím, seniorov 65 a viacročných, dieťa do päť rokov či rodiča alebo fyzickú osobu, ktorá sa stará o dieťa do piatich rokov veku. Obdobné pravidlá ako pri poskytovaní príspevku majú platiť aj na ubytovanie odídencov v azylových zariadeniach. Okruh zraniteľných osôb je však užší, patrí do neho iba osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu a jej dieťa do päť rokov.
Azylové zariadenie by mal odídenec opustiť, ak mu zaniklo dočasné útočisko, uplynulo obdobie na ubytovanie, ak mu ministerstvo oznámilo jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia, alebo ak závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia. Azylantovi alebo cudzincovi s doplnkovou ochranou sa po novom jednorazový príspevok a integračný príspevok nemá poskytovať, ak mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo ak mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko.
V súvislosti s pobytom odídencov na území SR sa novelizuje aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ by po novom nebude môcť odmietnuť uzatvoriť dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani pri vybranej skupine osôb, ktoré nie sú účastníkmi verejného zdravotného poistenia, medzi ktoré patria aj odídenci. "Dôvodom je, že tieto osoby, aj keď požívajú ochranu podľa osobitných zákonov, majú problém s poskytovaním zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi," vysvetlil rezort. V zákone o zdravotnom poistení sa navrhuje riešenie problému úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť pre skupiny osôb, ktoré nie sú účastníkmi systému verejného zdravotného poistenia, do ktorej patria aj odídenci. V zákone o podpore cestovného ruchu sa má vypustiť ustanovenie, ktoré upravovalo poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencom v pôsobnosti ministerstva dopravy. Zároveň sa prechodným ustanovením upravuje poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnuté do 30. júna 2024.
