BRATISLAVA - Na internete či sociálnych sieťach je ich ako maku. Ilegálne predaje zákuskov stoja štát 12 miliónov ročne. Nelegálne prevádzky sú zároveň rizikom pre spotrebiteľov pre nekontrolovateľnosť a nedodržiavanie akýchkoľvek potravinárskych predpisov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizoval Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov v priebehu rokov 2022 a 2023.
archívne video
„Naši analytici takmer dva roky pracovali na tom, aby identifikovali jednotlivých ,podnikateľov‘, ktorí prevádzkujú činnosť v oblasti cukrárskej výroby načierno, v rozpore s platnou legislatívou. Analyzovali sme veľkosť ich objednávok i hodnotu dodávok tovarov ku konečnému spotrebiteľovi. Ročne tieto aktivity pripravia štát o zhruba 12 miliónov eur," povedal povedal Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).
Dodal, že na to, ak niekto neplatí odvody, dane, poistné a ostatné poplatky požadované legislatívou, doplácajú poctiví cukrári či pekári. "Ubezpečujem, že Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov bude brániť prácu i zamestnancov všetkých poctivých výrobcov zákuskov a koláčov, ktorí oficiálne a v súlade so všetkými pravidlami zamestnávajú tisícky ľudí v krajine,“ dodal Lapšanský.
Ide o celoslovenský problém
Ilegálne predaje sú celoslovenský problém, ktorý sa vyskytuje vo väčšej či menšej miere v každom z regiónov krajiny. Z prieskumu SZPCC vyplynulo, že napríklad v Novom Meste nad Váhom je takmer 40 nelegálnych podnikateľov predávajúcich zákusky, koláče a iné sladké špeciality. V Námestove je ich dokonca až 60.
Zväz preto začal komunikovať s Ministerstvom vnútra SR, agrorezortom, Štátnou veterinárnou a potravinovou správou, Úradom verejného zdravotníctva aj Finančnou správou SR. Ilegálni predajcovia na internete tak budú zaznamenávaní, identifikovaní a preverovaní štátnymi orgánmi. Výroba potravín totiž musí spĺňať množstvo hygienických i administratívnych noriem. Splniť ich má možnosť ktokoľvek a môže tak legálne v sektore pôsobiť.
Nelegálne produkty môžu obsahovať nebezpečné látky
Okrem sladkých výrobkov sa pritom na trhu často objavujú aj nelegálne predávané iné produkty ako obložené chlebíčky, jednohubky, dokonca hotové jedlá či široké spektrum mäsových špecialít, ktoré predajcovia často ponúkajú cez sociálne siete. Zaujímavosťou je, že kupujúci nenakupujú tieto výrobky kvôli tomu, aby ušetrili, lebo cena nelegálnych podnikateľov je často omnoho vyššia ako od legálnych výrobcov potravín.
„Treba si uvedomiť, že tu nejde o ,fazuľky‘. Tieto výrobky sa často ponúkajú s prívlastkami ako ,domáce‘, ,tradičné‘, ,poctivé‘, či ,ako od babičky‘. Ale zdravotné riziká sú podľa našich zistení obrovské. Napríklad na narodeninové či detské torty títo čierni predajcovia používajú často lacné nelegálne farbivá z Číny, ktoré obsahujú látky, ktoré by hygienici na trhu EÚ nikdy nepovolili. Utajené výrobne pritom nespĺňajú ani základné hygienické požiadavky,“ vysvetlil Lapšanský s tým, že kupujúci sa tak vystavujú vážnym zdravotným rizikám od salmonely cez E. coli až po rôzne plesňové ochorenia, nehovoriac o vážnych ohrozeniach spôsobených ťažkými kovmi.
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má viac ako 520 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín Sloveniek i Slovákov a zamestnávajú viac ako 12 200 pracovníkov.
