BRATISLAVA - Výsledky prieskumu, ktoré GLOBSEC každoročne vydáva v reporte GLOBSEC Trends, potvrdzujú, že aj napriek minuloročnému prepadu na Slovensku pretrváva podpora pre EÚ a NATO. Vnímanie Ruska ako hrozby však klesá a Slováci stále veria dezinformáciám, ktoré šíria domáci aj zahraniční aktéri.
archívne video
GLOBSEC vydal nový prieskum verejnej mienky, ktorý zachytáva postoje a nálady obyvateľov naprieč deviatimi krajinami strednej a východnej Európy. Vyplýva z neho, že región si uvedomuje dôležitosť členstva v EÚ a NATO, podporuje vojenskú pomoc Ukrajine a vníma hrozby prichádzajúce zo strany Ruska. Informuje o tom Henrieta Kunová, riaditeľka komunikácie Globsec.
Na Slovensku podpora pre členstvo v EÚ a NATO výrazne stúpla po prudkom prepade v roku 2023, a pri oboch inštitúciách dosahuje približne 70 %. „Prudký pokles podpory pre EÚ a NATO na Slovensku v roku 2023 bol pravdepodobne spôsobený politickou kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktorá sa prakticky viedla od začiatku roka a mnohí politickí predstavitelia v nej využívali EÚ aj NATO na šírenie dezinformácií. Tento rok už tých dezinformácií bolo menej a ľudia sa vrátili k istotám zahraničnej spolupráce so západnými partnermi,“ vysvetľuje Katarína Klingová, senior analytička z Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu a spoluautorka GLOBSEC Trends.
Naopak, v otázke podpory Ukrajiny sa Slovensko vymyká z trendu v regióne. Podpora členstva Ukrajiny v EÚ a/alebo NATO za posledné dva roky klesla - zatiaľ čo v roku 2022 si Ukrajinu v západných inštitúciách želalo 40 % respondentov, tento rok je to len 30 % - najmenej z regiónu. V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou len 40 % respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko, 51 % viní západ alebo Ukrajinu samotnú.
„Aj napriek tomu, že Slováci neustále dokazujú svoju solidaritu s Ukrajinou činmi, ako napríklad vyzbieraním vyše 4 miliónov EUR na muníciu, väčšina populácie je ovplyvnená pro-Kremeľskými tvrdeniami, ktoré sa snažia podporu pre Ukrajinu podkopať šírením neprávd a manipulatívnych vyjadrení,“ dodáva Dominika Hajdu, ktorá Centrum pre demokraciu a odolnosť vedie.
V otázke podpory demokracie a kľúčových inštitúcií a hodnôt sa Slováci nezhodujú
Zatiaľ čo drvivá väčšina (80 %) si myslí, že demokratický systém založený na rovnosti, ľudských právach a slobodách, a podpore vlády práva je pre Slovensko dobrý, 36 % si myslí to isté o totalitnom systéme bez volieb. Podobné vysoké číslo otvorenosti k totalite sa nameralo len v Čechách a v Rumunsku.
Na Slovensku rezonujú aj dezinformačné a nenávistné kampane proti neziskovým organizáciám, migrantom, či LGBTI+ ľuďom. 38 % Slovákov, najviac v regióne, si myslí, že neziskové organizácie sú tzv. „zahraniční agenti“ a len 51 % vníma ich dôležitosť pre spoločnosť. „Dnes na Slovensku môžeme vidieť dopad politických kampaní, ktoré vytvorili z jednotlivcov a skupín ľudí umelé hrozby na šírenie strachu a manipulovanie spoločnosti. Slováci si neuvedomujú dôležitosť neziskových organizácii pre spoločnosť, boja sa migrantov a LGBTI+ ľudí, ktorí sú systematicky démonizovaní veľkou časťou politického spektra,“ dodáva Viktoria Musilová, junior analytička Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu.
Prieskum bol uskutočnený v deviatich krajinách strednej a východnej Európy (Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) na reprezentatívnej vzorke 1,000 respondentov za krajinu. Viac informácií o výsledkoch a metodológii prieskumu nájdete v anglickom jazyku na GLOBSEC stránke.
