BRATISLAVA - Zmeny, ktoré prináša vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, zásadným spôsobom znižujú transparentnosť a férovú súťaž. Z tohto dôvodu môžu Slovensku hroziť pokuty alebo zastavenie platieb pri zákazkách financovaných z eurofondov. Vyhlásila to opozičná poslankyňa Veronika Remišová (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) v reakcii na novelu z dielne ministra investícií Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorú parlament v utorok prerokoval v prvom čítaní. Ak ju poslanci na ďalšej schôdzi definitívne schvália, zmeny začnú platiť od júla.
"Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z kľúčových zákonov, ktorý má okrem iného aj priamy vplyv na čerpanie európskych peňazí a ktorý má zabrániť takým pochybeniam, ktoré by mohli viesť k tomu, že o tieto peniaze prídeme," upozornila Remišová na tlačovej konferencii v NR SR.
archívne video
Novela podľa nej otvára možnosť vzniku kartelov napríklad v stavebných zákazkách, čo zvyšuje priestor na predraženie a korupciu. Vláda totiž chce skryť pred očami verejnosti všetky zákazky na stavebné práce až do výšky 1,5 milióna eur, tvrdí poslankyňa. Po novom by sa takéto zákazky nemuseli zverejňovať až do podpisu zmluvy, čo by znamenalo, že o takýchto stavebných zákazkách či rekonštrukciách sa nedozvie verejnosť ani iné stavebné firmy, ktoré by mohli ponúknuť nižšie ceny.
Kritizovala aj ďalšiu navrhovanú zmenu
Po novom nebude môcť Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) skontrolovať zákazku v jej priebehu, teda ešte pred podpisom zmluvy. V prípade eurofondov to znamená, že namiesto toho, aby sa priebežne opravili chyby, riziko chýb a nekalých praktík sa zvyšuje. V dôsledku toho môže dôjsť k zastaveniu platieb alebo k tomu, že Európska komisia (EK) nepreplatí v takýchto prípadoch ani euro, predpokladá Remišová. Pripomenula, že napríklad v Českej republike môže kontrolný orgán do verejného obstarávania vstúpiť kedykoľvek.
Rizikové je podľa opozičnej poslankyne aj to, že pre objednávky do 50.000 eur nebudú platiť žiadne pravidlá. Úradníci by tak mohli tovary do tejto sumy nakúpiť úplne bez obmedzenia a povinnosti o nákupoch informovať. Ak by sa následne zistilo, že úradník nakúpil nehospodárne, podľa zákona by nešlo o žiadne porušenie.
"Avšak ak by sa to nakupovalo za eurofondy, kde platia jasné pravidlá efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti, ktoré je treba zároveň aj preukázať, tento výdavok EK nemusí preplatiť. A ak sa takéto praktiky budú opakovať, môže dôjsť dokonca k zastaveniu platieb. Toto sú reálne hrozby, ktoré môžu spôsobiť viac škody ako úžitku," varovala Remišová.
