Navrhované zmeny v podporných fondoch môžu ohroziť i neverejné zdroje, tvrdí Šmatlák

Poukázal na to, že projekty uchádzajúce sa o dotáciu z podporných fondov využívajú viaczdrojové financovanie, pričom privátne zdroje môžu tvoriť výraznú väčšinu z celkového rozpočtu. "V prípade audiovizuálnych diel tvorí príspevok z AVF približne 20 percent, zvyšok pochádza zo súkromných zdrojov," priblížil. Návrhy zmien v orgánoch fondov i samotnom rozhodovaní o pridelení dotácií môžu podľa Šmatláka preto rozvrátiť celý systém i tým, že odradia aj donorov z privátnej, komerčnej sféry. "Ak sa rozkýve jedna noha, môže to ohroziť aj ďalšie zdroje, ktoré jednoducho do toho prostredia neprídu," uviedol Šmatlák.

archívne video

Aj o tom riziku hovoril spolu s ďalšími zástupcami kultúrnej obce na piatkovom (19. 4.) stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Hlava štátu so zástupcami kultúry preberala koaličné návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa dotknú verejnoprávnych fondov či RTVS, ale aj fungovania múzeí a galérií a pamiatkovej starostlivosti.

Pri zmenách vo verejnoprávnych podporných fondoch chcú predkladatelia posilniť kontrolnú právomoc štátu, v rámci Fondu na podporu umenia by sa rozhodovacia právomoc o pridelení dotácií mala preniesť z hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu s prevahou zástupcov rezortu kultúry.

Opozícia navrhované zmeny vníma ako snahu politicky ovládnuť a diktovať kultúrny obsah. Spolu s kultúrnou obcou vidí v návrhoch priame ohrozenie nezávislosti kultúry a umenia. Koalícia nevyhnutnosť zmien vo fungovaní fondov vysvetľuje priznávanou nespokojnosťou s ich doterajším fungovaním, v súčasnom systéme rozhodovania o dotáciách vníma aj preferenciu istej časti kultúry a umenia, ktorá vedie k prípadom "do očí bijúcich absurdít". O návrhoch zmien diskutuje parlament, v stredu (24. 4.) by o nich poslanci mohli hlasovať.