BRATISLAVA - Posledné obdobie zahltili internet a sociálne siete správy, že sa na Slovensku premnožil nebezpečný chrobák. Ide o májku fialovú (Meloe violaceus), ktorú ľudia spozorovali pri prechádzkach či v záhradách. Ako však tvrdí Ústav zoológie SAV, nie všetky informácie o nej sa zakladali na faktoch. Prezradil niekoľko zaujímavostí, ako to je s nebezpečnosťou a premnožením májok.
archívne video
Na našom území bolo doposiaľ nájdených 35 druhov, informuje ústav s tým, že nie všetky druhy vyzerajú rovnako. Typické májky (lesklé, tmavé, tučné chrobáky) patria do rodu Meloe. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s májkou obyčajnou (Meloe proscarabeus) a májkou fialovou (Meloe violaceus).
"Majú tendenciu zhromažďovať sa vo väčších počtoch na malých plochách, čo môže vzbudzovať dojem premnoženia," vysvetľuje ústav. Larvy májok sa živia vajíčkami a zásobami potravy v hniezdach samotárskych včiel, najmä pieskárok.
"Populácie pieskárok ako aj iných samotárskych včiel ubúdajú (menej potravy pre májky), preto je nereálne aby boli májky premnožené" dodáva. Hrozbu pre včelstvá včelárov však nepredstavuje, pretože pokiaľ sa larva májky dostane do hniezda včely medonosnej, uhynie.
"Všetky druhy májok sú jedovaté, avšak aby sme sa otrávili museli by sme ich jesť alebo olizovať," vysvetľuje. Napriek tomu však neodporúčajú manipulovať s májkami. "Môže dôjsť k nepríjemnému podráždeniu, ak si následne človek s neumytými rukami pretrie oči alebo sa poškriabe," uvádza. Májky predstavujú výživnú jarnú potravou pre väčšie hmyzožravé vtáky a cicavce ako bažanty, strakoše, dropy a ježkovia, tieto sú voči ich jedu imúnne.
Prvá pomoc
Tmavý chrobák s nádychom do modra až fialova je na pohľad krásny, no pri dotyku vypúšťa páchnucu žltkastú tekutinu – hemolymfu. Hemolyfma obsahuje prudko jedovatý alkaloid kantaridín. V prípade vylúčenia tekutiny na kožu sa postihnuté miesto, ktoré pripomína popáleninu a je bolestivé, veľmi ťažko hojí. Lekári odporúčajú ranu schladiť a pľuzgier nestŕhať, aby nedošlo k ďalšej infeckii. Ranu stačí prekryť náplasťou a počkať, kým sa zahojí.
