Bratislava - Deti je potrebné pritiahnuť k štúdiu menej obľúbených predmetov, ako je matematika, chémia či fyzika, už na základnej škole.
Firmám a podnikom začínajú totiž chýbať absolventi s technickým vzdelaním, vyplynulo z ankety ČTK medzi zamestnávateľmi. Strojárske či chemické fakulty pritom stále nepatria medzi najvyhľadávanejšie.
"S chémiou, matematikou a fyzikou sa dá veľmi dobre uplatniť na pracovnom trhu," odkázala žiakom aj rodičom riaditeľka sekcie ľudských zdrojov v spoločnosti Slovnaft Tatiana Orglerová. Zároveň je však podľa nej nevyhnutné zmeniť doterajší spôsob výučby. Napríklad chémia by sa namiesto "drilovania" vzorcov mala deťom priblížiť cez veci, ktoré denne používajú, myslí si Orglerová. "Výrobky z ropy a plastov existujú vlastne vo všetkom okolo nás," dodala.
Aktívnejšie by pri presviedčaní, že štúdium technických či prírodovedných predmetov je výhodné, mali byť aj firmy, povedala odborníčka z podniku Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Viera Ottová. "Vidím priestor, aby zamestnávatelia chodili prezentovať pracovné príležitosti," poznamenala. Žiaci základných a stredných škôl totiž podľa nej ešte nemajú predstavu, vďaka akému typu vzdelania môžu byť neskôr v pracovnom živote úspešní.
Modernejšie a pre deti zaujímavejšie vzdelávanie sa očakáva od spúšťanej reformy vzdelávania. Na nový obsah učiva fyziky či matematiky, ktoré zastrešuje takzvaný Štátny vzdelávací program, však mali oslovené učiteľky rôzny názor. "Nie je to také, aké sme očakávali," reagovala Elena Urbančoková zo základnej školy L. Novomeského v Lučenci. V osnovách podľa nej ostalo priveľa informácií a učitelia a deti nebudú mať dostatočný priestor na tvorivejšiu výučbu. "Myslím, že povinné učivo sa výrazne zúžilo," oponovala riaditeľka školy v Myjave Jarmila Maliariková. Či je však zostavené tak, aby bolo pre deti zaujímavejším než doposiaľ, sa ukáže až v novom školskom roku, dodala.
Automobilový či chemický priemysel bude podľa ich predstaviteľov v nasledujúcich rokoch potrebovať desaťtisíce nových zamestnancov. Ďalšie tisíce ľudí by mali nájsť uplatnenie aj v oblasti informačných technológií.
Medzi vyhľadávanejšie však naďalej patria fakulty práva či manažmentu než vysoké školy s technickým zameraním. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva sa napríklad na Fakultu manažmentu Prešovskej univerzity hlási dvanásťnásobne viac uchádzačov, než môže prijať. Naopak, napríklad o Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity má záujem menej ľudí, než je voľných miest.
Jedným z dôvodov je podľa odborníkov aj to, že sa vysokoškolsky vzdelaní ľudia doposiaľ dokážu bez väčších ťažkostí zamestnať bez ohľadu na vyštudovanú odbornosť. Aj preto chýba motivácia venovať sa napríklad štúdiu strojárstva, ktoré sa považuje za náročnejšie než napríklad humanitné smery.
"S chémiou, matematikou a fyzikou sa dá veľmi dobre uplatniť na pracovnom trhu," odkázala žiakom aj rodičom riaditeľka sekcie ľudských zdrojov v spoločnosti Slovnaft Tatiana Orglerová. Zároveň je však podľa nej nevyhnutné zmeniť doterajší spôsob výučby. Napríklad chémia by sa namiesto "drilovania" vzorcov mala deťom priblížiť cez veci, ktoré denne používajú, myslí si Orglerová. "Výrobky z ropy a plastov existujú vlastne vo všetkom okolo nás," dodala.
Aktívnejšie by pri presviedčaní, že štúdium technických či prírodovedných predmetov je výhodné, mali byť aj firmy, povedala odborníčka z podniku Slovenský plynárenský priemysel (SPP) Viera Ottová. "Vidím priestor, aby zamestnávatelia chodili prezentovať pracovné príležitosti," poznamenala. Žiaci základných a stredných škôl totiž podľa nej ešte nemajú predstavu, vďaka akému typu vzdelania môžu byť neskôr v pracovnom živote úspešní.
Modernejšie a pre deti zaujímavejšie vzdelávanie sa očakáva od spúšťanej reformy vzdelávania. Na nový obsah učiva fyziky či matematiky, ktoré zastrešuje takzvaný Štátny vzdelávací program, však mali oslovené učiteľky rôzny názor. "Nie je to také, aké sme očakávali," reagovala Elena Urbančoková zo základnej školy L. Novomeského v Lučenci. V osnovách podľa nej ostalo priveľa informácií a učitelia a deti nebudú mať dostatočný priestor na tvorivejšiu výučbu. "Myslím, že povinné učivo sa výrazne zúžilo," oponovala riaditeľka školy v Myjave Jarmila Maliariková. Či je však zostavené tak, aby bolo pre deti zaujímavejším než doposiaľ, sa ukáže až v novom školskom roku, dodala.
Automobilový či chemický priemysel bude podľa ich predstaviteľov v nasledujúcich rokoch potrebovať desaťtisíce nových zamestnancov. Ďalšie tisíce ľudí by mali nájsť uplatnenie aj v oblasti informačných technológií.
Medzi vyhľadávanejšie však naďalej patria fakulty práva či manažmentu než vysoké školy s technickým zameraním. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva sa napríklad na Fakultu manažmentu Prešovskej univerzity hlási dvanásťnásobne viac uchádzačov, než môže prijať. Naopak, napríklad o Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity má záujem menej ľudí, než je voľných miest.
Jedným z dôvodov je podľa odborníkov aj to, že sa vysokoškolsky vzdelaní ľudia doposiaľ dokážu bez väčších ťažkostí zamestnať bez ohľadu na vyštudovanú odbornosť. Aj preto chýba motivácia venovať sa napríklad štúdiu strojárstva, ktoré sa považuje za náročnejšie než napríklad humanitné smery.
