BRATISLAVA - Ministerstvo obrany v ostatných rokoch výrazne modernizuje vybavenie ozbrojených síl Slovenskej republiky. To je výsledok najmä investičného dlhu a zároveň aktuálnej geopolitickej situácie, predovšetkým agresie Ruska na území Ukrajiny. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa teraz pozrela na to, ako výrazný nárast výdavkov na armádnu techniku ovplyvní stav verejných financií.
Investície do obrany sú veľmi špecifickou kategóriou. Na hotovostnej báze tvoria takmer 40 % kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu financovaných z národných zdrojov, resp. 20 % celkových kapitálových výdavkov ŠR (vrátane eurofondov). Ide teda o jeden z najväčších rezortov z pohľadu investícií v ŠR.
"Na rozdiel od iných investícií, ktoré postupne zvýšia produktivitu ekonomiky, výdavky na obranu treba skôr považovať za formu poistenia, kde je nevyhnutné vynakladať dostatočné množstvo zdrojov, a to nie len z dôvodu plnenia záväzkov vyplývajúcich z členstva SR v obrannej spolupráci NATO,“ uvádza analytik RRZ Jozef Medveď.
V rezorte obrany evidujeme viacero očakávaných dodávok v rozličných štádiách obstarávania. Predovšetkým ide o nasledovné nákupy:
- viacúčelové stíhacie lietadlá F-16
- pásové vozidlá CV90 MkIV
- kontajnerové mestečko
- obrnené vozidlá 8X8
- vrtuľníky UH-60M
- radary
- protivzdušná obrana
- rekonštrukcia letiska Sliač
Hotovostné platby za armádnu techniku predchádzajú dodaniu techniky, a to častokrát aj o niekoľko rokov. Vo výsledku hospodárenia verejnej správy zaznamenávame samotnú techniku až v čase dodania (resp. prevzatia) takejto techniky.
Vo viacerých nákupoch existujú riziká omeškania dodávok, ktoré by mali následne vplyv aj na výsledné deficity daných rokov. "Pre súčasnú geopolitickú situáciu by toto riziko mohlo byť obzvlášť vyššie pri nákupe radarov (148 mil. eur) a protivzdušnej obrany z Izraelu (196 mil. eur),“ píše RRZ.
Výrazné výkyvy v priebehu rokov
Aktuálne kapitálové výdavky v obrane by v roku 2024 mohli presiahnuť úroveň 734 mil. eur (0,6 % HDP). V roku 2025 by mohli byť dokonca vo výške až 1,9 mld. eur (1,4 % HDP) s následným poklesom na cca 0,6 % HDP v rokoch 2026 a 2027. „Je viacero faktorov, od ktorých bude záležať výška investícií v obrane za horizontom roku 2027, avšak existujúci záväzok voči spojencom v NATO si bude naďalej vyžadovať dodržiavanie minimálneho limitu celkových výdavkov na obranu vo výške 2 % z HDP. V súčasne platnej metodike tak následné dodávky môžu vytvárať výrazné výkyvy v úrovni aktuálnych výdavkov, a tým aj v úrovniach deficitov,“ myslí si analytik.
Strednodobý výhľad pre hotovostné výdavky v rozpočte, voči ktorým sa vyhodnocuje limit NATO, predpokladá naplnenie úrovne 2 % HDP v každom roku rozpočtového horizontu, t.j. v rokoch 2024 až 2026. Celkové hotovostné výdavky na obranu by tak mohli vzrásť z 2,6 mld. eur v roku 2024 až na úroveň nad 3 mld. eur v roku 2027.
Rozpočet je pripravený, analytik ale dvíha varovný prst
Celková úroveň zdrojov v rozpočte prevyšuje náklady na dohodnuté projekty. Na rozpočtovom horizonte rokov 2024 až 2026 by mohlo byť k dispozícii viac ako 1,9 mld. eur a po zahrnutí odhadu pre rok 2027 až 2,4 mld. eur. Časť týchto zdrojov bude vynaložená na menšie investície, ktoré nie sú plánované vo výraznom predstihu (približne 200 – 300 mil. eur ročne) alebo umožnia predsunutie už dohodnutých platieb plánovaných za rokom 2027. Taktiež je možné časť týchto zdrojov použiť na financovanie nových nákupov vojenskej techniky.
"Súčasný rozpočet tak môže poskytnúť priestor na pokračovanie v modernizácií ozbrojených síl bez potreby dodatočného navyšovania hotovostných výdavkov. Na druhej strane, v prípade dodania novej techniky počas strednodobého horizontu (t.j. do roku 2027) by sa časť nákladov na realizáciu nových projektov premietla do úrovne investícií nad rámec aktuálnych predpokladov. Z tohto pohľadu by tieto projekty mohli predstavovať riziko pre odhadovaný vývoj deficitu,“ uzavrel Jozef Medveď svoju analýzu.
