BRATISLAVA - Podčiarknuté, zrátané. Tohtoročná zima na našom území bola najteplejšia v histórii meraní, čo spôsobilo, že príroda sa začala prebúdzať oveľa skôr. S rovnakým problémom sa však stretávali aj v ďalších krajinách či kontinentoch. Odborníci upozorňujú, že priemerná teplota vo februári bola o takmer 2 stupne vyššia, ako je dlhodobý priemer. Zverejnili nelichotivé štatistiky.
Zima 2023/2024 sa zaradila medzi najteplejšie zimy na Slovensku. Priemerná teplota dosiahla 2,2 stupňa Celzia. Tohtoročný február sa stal najteplejším posledným zimným mesiacom v histórii meteorologických meraní na Slovensku. Jeho priemerná teplota bola 6,1 stupňa. Na tlačovej konferencii o tom informoval klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Kajaba.
Archívne VIDEO Na bratislavskej Kolibe boli dnes tri stupne Celzia
"Zima sa z hľadiska úhrnu zrážok zaradila hneď za prvú päťku zrážkovo najbohatších zím," povedal klimatológ SHMÚ Pavol Faško s tým, že priemerný úhrn zrážok bol 216 milimetrov. Poukázal na zrážky v Oravskej Lesnej, kde úhrn dosiahol od 1. decembra 2023 do 29. februára 2024 až 416 milimetrov. Išlo o tretí najvyšší úhrn zrážok aspoň od roku 1951. Klimatológovia zaznamenali aj skoršie kvitnutie liesky obyčajnej, jelše lepkavej, vŕby rakytovej, driene obyčajnej, zlatovky previsnutej, bazy čiernej či marhule obyčajnej. "Takto skoré kvitnutie marhule výrazne zvyšuje poškodenie mrazmi počas marca," poznamenal klimatológ Jozef Rozkošný. Dodal, že od konca prvej dekády februára spozorovali prvú znášku peľu u včely. Faško poukázal na to, že viac, ak desať rokov boli na Slovensku nadpriemerne teplé zimy. Predpokladá, že sa podobné zimy sa vyskytnú aj v budúcnosti.
Nielen na Slovensku
Extrémne vysoké teploty počas zimy mali aj v iných štátoch. Podľa Európskej agentúry pre pozorovania Zeme bola tohtoročná zima na severnej pologuli najteplejšia a okrem toho sprevádzaná nezvyčajným suchom a následne aj zrážkami. Copernicus Climate Change Service upozornilo na to, že globálna priemerná teplota vo februári bola v priemere o 1,77°C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Kvôli vysokým teplotám sa február radí do desiatky najteplejších mesiacov.
Podľa Parížskej dohody z roku 2015 sa krajiny zaviazali obmedziť množstvo emisií skleníkových plynov tak, aby globálna teplota nestúpla v priemere o 1,5 stupňa Celzia. Avšak, globálna teplota za posledných 12 mesiacov stúpla v priemere o 1,56 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. „Ľudia, ktorí si myslia, že sa Zem môže otepľovať o 1,5 °C a pokračovať v otváraní nových plynových a ropných polí, by mohli tvrdiť, že Zem je plochá a veria v Bigfoot,“ povedala Friederike Otto z Granthamského inštitútu. Informuje o tom portál Financial Times. Do roku 2030 je pritom potrebné znížiť množstvo emisií o polovicu.
Rekordne teplá zima sa prejavila od Pyrenejského polostrova po západné Rusko, cez Veľkú Britániu a Írsko, južnú Škandináviu až po Alpy, pričom v týchto lokalitách bolo vlhkejšie, ako je dlhodobý priemer. Nadpriemerne viac zrážok bolo aj v Taliansku. Naopak, výrazne suchšie bolo vo väčšine stredomorských krajín, v časti Balkánu, vo veľkej časti Turecka, v regiónoch Islandu a severnej Škandinávii, ako aj vo veľkých častiach západného Ruska. Tento fenomén "úradoval" aj v USA či Austrálii, kde spôsobil viaceré rozsiahle požiare. V Austrálii zažili aj opačný extrém - a to záplavy.
To, že zima bola rekordne teplá, dokazujú aj štatistiky. Teplomery v niektorých častiach východnej Európy dosiahli viac ako 10 °C v noci a 20 °C cez deň. V južnom Rumunsku a severnom Bulharsku sa počas niektorých dní teploty z minulého mesiaca sa podľa Svetovej meteorologickej organizácie odchýlili od normy o viac ako 14 stupňov Celzia. Teploty oceánov na celom svete vo februári dosiahli viac ako 21 °C, čo je rekord v ktoromkoľvek mesiaci, čím prekonali rekord z augusta minulého roka.
Za rekordne teplou zimou je aj fenomén El Niño, ktorý otepľuje Tichý oceán. Práve El Niño bol dôsledok toho, že rok 2023 bol rekordný z hľadiska tepla. „Prekvapujúcejšie je, že teploty morského povrchu sú na rekordných úrovniach v regiónoch ďaleko od centra akcie El Niño, ako je tropický Atlantik a Indický oceán,“ poznamenal Richard Allan, profesor klimatickej vedy na University of Reading. Podľa amerického vládneho Národného úradu pre oceány a atmosféru má El Niño 75-percentnú šancu pretrvať do mája. Agentúra odhaduje, že medzi septembrom a novembrom dôjde k posunu smerom k fenoménu ochladzovania Tichého oceánu známemu ako La Niña na 77 percent.
Najviac snehu v decembri
Najviac snehu bolo na začiatku zimy, a to najmä v prvých dňoch decembra, keď sneh dosiahol vysoké hodnoty a nachádzal sa aj v nižších oblastiach SR. Snehová prikrývka sa zmenila po Vianociach a systematicky ubúdala, priblížil Faško. Dodal, že nedostatok snehu bol v januári aj februári, ale opačný stav bol v najvyšších vysokohorských polohách. Na vrcholoch Tatier bolo v niektorých dňoch rekordne veľa snehu. Rozmrznutie pôdy zaznamenali na západe Slovenska počas poslednej dekády januára. Na východe to bolo počas prvej dekády februára. Hĺbka premrznutia pôdy bola na západe do 11 centimetrov (cm), na strednom Slovensku do 24 cm a na východe do 17 cm, uviedol klimatológ SHMÚ Jozef Rozkošný. Pokračoval, že snežienka jarná začala kvitnúť začiatkom februára. V obci Mníšek nad Hnilcom išlo o kvitnutie snežienky o 18 dní skôr, na Červenej skale o 30 dní.
