BRATISLAVA - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) by mal mať vyššie kompetencie a právomoci. Vyplýva to z návrhu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorú v stredu schválila vláda. Súčasťou návrhu sú aj zmeny zákonov o tepelnej energetike, o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ale aj zákona o energetike. Novela by mala v prípade schválenia parlamentom platiť od začiatku júla.
Navrhované zmeny zákona o regulácii v sieťových odvetviach podľa rezortu hospodárstva najmä rozširujú právomoci a kontrolné kompetencie ÚRSO, čím dochádza k posilneniu jeho postavenia vrátane oblasti výkonu štátneho dozoru. Návrh tiež upravuje oblasť cenovej regulácie a procesné pravidlá konaní o cenovej regulácii. Zmeny zákona o tepelnej energetike najmä reagujú na poznatky z aplikačnej praxe a zabezpečujú prechod štátneho dozoru na úrad.
archívne video
Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby by sa mal doplniť o úpravu týkajúcu sa takzvaných ostrovných zariadení, ktoré fungujú mimo trhu s elektrinou, nie sú pripojené do distribučnej sústavy ani do prenosovej sústavy. V zákone o energetike by sa mali podľa ÚRSO posilniť práva a ochrana spotrebiteľov v energetike. Legislatíva sa tiež rozšíri o ustanovenia týkajúce sa ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme.
Jedným z opatrení je napríklad zavedenie povinnosti pre dodávateľov elektriny a plynu zverejňovať cenníky za dodávku elektriny a dodávku plynu, ktoré nepodliehajú cenovej regulácii, a pravidelne ich aktualizovať najmenej raz za tri mesiace. Po novom by sa mala zaviesť aj cenová regulácia prístupu do zásobníka a uskladňovanie plynu. Tá je podľa úradu potrebná predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia konkurenčného prostredia na trhu s plynom. Prevádzkovatelia zásobníka majú podľa ÚRSO možnosť zásadným spôsobom ovplyvniť iných účastníkov trhu s plynom, vyplývajúcu z ich monopolného pôsobenia na trhu s plynom.
Podmienky poskytnutia mimoriadnej investičnej pomoci
Podniky pôsobiace v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo môžu dostať od štátu na investície zvýšenú štátnu pomoc. Tá sa líši podľa veľkosti podniku a umiestnenia investície, ale môže v určitých prípadoch dosiahnuť až 60 % oprávnených nákladov. Vyplýva to z novely nariadenia, ktorým sa ustanovujú podmienky na poskytnutie investičnej pomoci, maximálna intenzita investičnej pomoci a maximálna výška investičnej pomoci v regiónoch Slovenskej republiky.
Odvetvia strategické pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo sú oblasti priemyselnej výroby zamerané na výrobu batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a vybavenia na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého. Patria medzi ne tiež výroba kľúčových komponentov navrhnutých a primárne používaných ako priamy vstup na výrobu takýchto výrobkov, ale aj výroba alebo zhodnocovanie kritických surovín potrebných na ich výrobu.
"Návrh nariadenia vlády vytyčuje pravidlá poskytnutia mimoriadnej investičnej pomoci, maximálnu výšku a maximálnu intenzitu mimoriadnej investičnej v súlade s hodnotami, ktoré povoľuje dočasný krízový rámec," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v dôvodovej správe k materiálu.
Nad rámec ustanovení týkajúcich sa mimoriadnej investičnej pomoci novela tiež mení mapu regionálnej pomoci pre Slovensko, ktorou sa zvyšuje intenzita investičnej pomoci v regióne západné Slovensko z 30 % na 40 %. Taktiež, vzhľadom na prebiehajúcu transformáciu regiónu Horná Nitra sa navrhuje predlžuje platnosť prechodných ustanovení zmierňujúcich podmienky poskytnutia regionálnej investičnej pomoci v tomto regióne.
Schválili novelu zákona o námornej plavbe
Ministerstvo dopravy pri plnení funkcie námorného úradu bude vydávať osvedčenia potvrdzujúce zhodu so špecifickými požiadavkami na stabilitu osobných lodí ro-ro v pravidelnej preprave. Vyplýva to z novely zákona o námornej plavbe, ktorú v stredu schválila vláda. Návrhom zákona sa podľa dôvodovej správy dopĺňa pôsobnosť ministerstva dopravy, ktoré plní funkciu námorného úradu v súlade s dohovorom SOLAS a smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
"Ide o začlenenie požiadaviek na zlepšenú stabilitu a zosúladenie uvedenej smernice s požiadavkami na stabilitu, vymedzenými Medzinárodnou námornou organizáciou na zabezpečenie jednotnej úrovne špecifických požiadaviek na stabilitu osobných lodí ro-ro, ktoré zlepšujú schopnosť tohto typu plavidla udržať sa na hladine v prípade poškodenia následkom zrážky a zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti cestujúcich a posádky," uvádza sa v dôvodovej správe. Účinnosť zákona sa navrhuje od 5. decembra 2024.
Príspevok za ubytovanie odídencovi sa poskytne do výšky šesť eur za noc
Príspevok za poskytnutie ubytovania odídencovi z Ukrajiny sa poskytne vo výške nákladov za lôžko vykázaných fyzickou osobou alebo právnickou osobou poskytujúcou ubytovanie v ubytovacom zariadení, maximálne však vo výške 6,00 eura za jednu noc ubytovania odídenca. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR, ktoré v stredu schválila vláda a nadobudne účinnosť 1. apríla.
"Cieľom návrhu nariadenia vlády je zabezpečiť aj naďalej ochranu života a ľudskej dôstojnosti osôb utekajúcich pred vojnovým konfliktom na naše územie," vysvetlil rezort dopravy. Príspevok za ubytovanie sa poskytuje podľa MD SR za ubytovanie odídenca poskytnuté od 1. apríla 2024, najdlhšie do 30. júna tohto roku.
Finančné prostriedky budú zabezpečené z Programu Slovensko 2021 až 2027. Do času schválenia projektov z Programu Slovensko a refundácie finančných prostriedkov, respektíve zálohových platieb, bude MD SR postupovať v súlade so závermi materiálu Návrh na systémové riešenie poskytovania a financovania dodatočných výdavkov súvisiacich s odídencami z Ukrajiny.
Prijali personálne zmeny v komisiách týkajúcich sa spolupráce s Maďarskom
Vláda prijala zmeny na pozíciách predsedov slovenských častí zmiešaných komisií týkajúcich sa plnenia zmluvy o dobrom susedstve medzi SR a Maďarskom. Z funkcií predsedov slovenskej časti komisií odvolala vláda predošlých štátnych tajomníkov a nahradila ich novými.
Novými predsedami komisií za slovenskú časť sú štátni tajomníci ministerstiev Igor Melicher (obrana), Vladimír Šimoňák (hospodárstvo), Filip Kuffa (životné prostredie), Denisa Žiláková (doprava), Ján Hrinka (školstvo), Branislav Ondruš (rezort práce a oblasť zdravotníctva), Lucia Kurilovská (rezort vnútra), Marek Eštok (diplomacia), Tibor Bernaťák (kultúra).
Nový štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti
Novým štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR bude od štvrtka 21. marca Michal Sedliak. Vláda schválila jeho menovanie do funkcie na stredajšom rokovaní. Sedliak v ostatných rokoch pracoval na generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Od novembra 2022 bol poverený vedením ZVJS.
Slovensko poskytne Kube humanitárnu pomoc vo výške 200-tisíc eur
Slovensko poskytne Kube humanitárnu pomoc vo výške 200.000 eur. Odsúhlasil to kabinet na stredajšom rokovaní. Vláda tak chce účinne prispieť k stabilizácii humanitárnej situácie na Kube a pomôcť jej v súvislosti so zhoršujúcou sa dostupnosťou potravín.
archívne video
Kapacity PPA sa zvýšia aj pre oblasť kontroly verejného obstarávania
Administratívne kapacity Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa zvýšia aj pre oblasť kontroly verejného obstarávania. Vyplýva to z návrhu na zmenu uznesenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Zvýšenie administratívnych kapacít PPA odobril vládny kabinet 13. marca.
"Z analýzy súčasného stavu Programu rozvoja vidieka (PRV) SR na roky 2014 až 2022 vyplýva, že aktuálne je potrebné realizovať proces kontroly verejného obstarávania k viac ako 800 projektom a do konca roka 2024 sa očakávajú verejné obstarávania k ďalším približne 900 projektom," uviedlo agroministerstvo k návrhu na zmenu uznesenia.
Z návrhu MPRV, ktorý 13. marca schválila vláda, vyplýva, že administratívne kapacity PPA sa pre oblasť vyhodnocovania, kontroly verejného obstarávania a implementácie projektových opatrení PRV SR na roky 2014 až 2022 do konca roka 2024 zvýšia.
Vzhľadom na veľký počet nevyhodnotených žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (NFP) a očakávaný prísun žiadostí o platbu, žiadostí o zmenu a očakávaný prísun podkladov k verejnému obstarávaniu je podľa agrorezortu potrebné dočasne posilniť administratívne kapacity PPA.
Pre kritickú situáciu v čerpaní PRV na roky 2014 až 2022 (čerpanie 62,77 %) navrhuje MPRV zabezpečiť potrebné administratívne kapacity PPA prostredníctvom dočasného preloženia štátnych zamestnancov alebo zamestnancov z orgánov štátnej správy administrujúcich poskytovanie NFP. Návrh predpokladá dočasné zvýšenie administratívnych kapacít PPA na obdobie apríl 2024 až december 2024.
Ochrana osôb poškodených dopravnou nehodou sa má zlepšiť
Zlepšiť fungovanie systému povinného zmluvného poistenia (PZP) a zvýšiť ochranu osôb poškodených v dôsledku nehody. Aj to je cieľom návrhu novely zákona o PZP, ktorý v stredu schválila vláda. Návrh preberá do slovenského právneho poriadku príslušnú európsku smernicu, zohľadňuje aj podnety z aplikačnej praxe.
Legislatívne úpravy vychádzajúce zo smernice sa týkajú najmä odškodňovania poškodených v dôsledku nehôd v prípade, že dotknutá poisťovňa je platobne neschopná. Takisto úpravy minimálnej výšky poistného plnenia, kontroly poistenia motorových vozidiel členskými štátmi, zohľadňovania predchádzajúceho škodového priebehu poistenia, ako aj PZP pri motorových vozidlách odoslaných do iného členského štátu.
"Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je osobitne dôležité pre všetkých občanov Európy, či už sú poistníkmi, poistenými alebo poškodenými v dôsledku dopravnej nehody. Je takisto dôležité pre samotné poisťovne, keďže tvorí výrazný segment na trhu s neživotným poistením v Európskej únii," uviedlo v dôvodovej správe ministerstvo financií. Tento typ poistenia má významný vplyv aj na voľný pohyb osôb, tovaru a vozidiel v EÚ. Účinnosť novely navrhuje rezort financií od 1. augusta 2024.
Dopravné firmy by si mohli prenajímať vozidlá z EÚ aj bez ich evidencie na Slovensku
Dopravné spoločnosti so sídlom v SR by mohli disponovať určitým počtom prenajatých nákladných vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie (EÚ) bez potreby ich evidencie v SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cestnej doprave, ktorý v stredu schválila vláda.
"Návrh zákona upravuje aj ustanovenia týkajúce sa odborného dozoru a kontroly a zároveň upravuje aj oblasť taxislužby," uviedol rezort dopravy v dôvodovej správe. Cieľom návrhu zákona je podľa dôvodovej správy prenesenie európskej smernice o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru.
Podľa novely zákona by mal byť dopravca povinný bezodkladne vrátiť osvedčenie vodiča ministerstvu, ak vodič prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo vydané. Zaviesť sa má aj lehota na vrátenie tohto osvedčenia.
Legislatívna úprava tiež má dať dopravnému správnemu orgánu možnosť uložiť pokutu od 100 eur do 15.000 eur tomu, kto nemá v SR vo vlastných alebo prenajatých priestoroch skutočné a stabilné miesto usadenia podniku, chýba technická základňa a vozidlový park či nemá v týchto priestoroch potrebné doklady.
Podľa novely zákona vozidlom taxislužby môže byť iba vozidlo evidované v SR, ktorého evidenčné číslo je zaevidované v koncesii a registri taxislužby. Upraviť by sa tiež mali povinnosti pri označovaní vozidiel taxislužby. Za nesprávne umiestnenie označenia vozidla, respektíve za neumiestnenie tohto označenia na vozidlo taxislužby by mal po novom niesť zodpovednosť vodič, ktorý by za to mal byť aj pokutovaný.
V súlade s európskou smernicou navrhuje rezort dopravy v novele stanoviť počet vozidiel evidovaných v inom členskom štáte EÚ, ktoré je možné prenajať a používať na účely nákladnej dopravy. "Zároveň sa ustanovuje obdobie, na ktoré bude možné prenajať a používať na účely nákladnej dopravy vozidlá evidované v inom členskom štáte," uvádza sa v dôvodovej správe.
Návrh novely upravuje aj kompetencie okresného úradu v sídle kraja pri rozhodovaní o používaní vozidla evidovaného v inom členskom štáte EÚ. Upraviť sa tiež majú kompetencie pri výkone odborného dozoru a kontrole. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2024.
Dostupnosť a spotreba základných potravín na Slovensku nie je ohrozená
Dostupnosť a spotreba základných potravín v SR nie je ohrozená. Vyplýva to aktualizácie Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
"Cieľom analýzy bola aktualizácia zistení o existencii mimoriadnej trhovej situácie s priamym vplyvom na ceny základných potravín na tuzemskom trhu, ohrozujúcim ich cenovú stabilitu alebo dostupnosť. Vzhľadom na daný cieľ aktualizácia analýzy preukázala, že nie je ohrozená dostupnosť a spotreba základných potravín," priblížil rezort financií.
"Vzhľadom na tieto zistenia považujeme realizáciu opatrení na podporu cenovej stability a dostupnosti základných potravín, ktoré boli súčasťou Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín 2/2023, za dostatočnú," dodalo MF SR.
Tempo rastu cien potravín na Slovensku sa podľa aktualizovanej analýzy v roku 2023 stabilizovalo, k čomu prispel pokles cien energií a poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Od apríla do konca roku 2023 zostali spotrebiteľské ceny potravín na Slovensku v priemere nezmenené.
Rezort financií pripomenul, že medzinárodné porovnanie cien vo vertikále v predchádzajúcej analýze naznačovalo na Slovensku nezvyčajne vysokú cenu masla, vajec a syru Eidam. Nové údaje zo skenerov pokladní síce ukazujú, že skutočne zaplatené ceny boli nižšie, no napriek tomu boli v porovnaní s ČR skutočné zaplatené ceny vajec na Slovensku v januári vyššie o 20 % a ceny syru Eidam vyššie o 12 %.
Okresný úrad Košice povedie Kysela
Novým prednostom Okresného úradu (OÚ) Košice bude Tomáš Kysela, doterajší šéf úradu Košice-okolie. Na jeho doterajšie miesto nastúpi Lukáš Mato. Do funkcií ich v stredu vymenovala vláda. Kysela vystrieda na Okresnom úrade Košice odvolaného Martina Petrušku.
Schválili zavedenie jednodňovej diaľničnej známky
Ministerstvo dopravy zavedie diaľničnú známku s jednodňovou platnosťou. Umožní to novela zákona o diaľničnej známke, ktorú v stredu s pripomienkou schválila vláda. Zároveň už nebude možné zakúpiť diaľničnú známku s platnosťou na kalendárny rok, tá totiž podľa ministerstva dopravy už nemá popri 365-dňovej diaľničnej známke svoje opodstatnenie.
Zavedenie jednodňovej diaľničnej známky je v súlade s požiadavkami európskej smernice. Platná bude jeden kalendárny deň. "Zároveň dochádza k zrušeniu možnosti úhrady na kalendárny rok, keďže tento druh diaľničnej známky už nemá popri 365-dňovej diaľničnej známke svoje opodstatnenie," uviedol rezort dopravy v dôvodovej správe. Diaľničná známka s ročnou platnosťou uhradená na kalendárny rok 2024 bude podľa prechodného ustanovenia novely platná do 31. januára 2025.
V novele zákona ministerstvo upravuje aj pravidlá úhrady diaľničnej známky. "Deň určený užívateľom vymedzených úsekov ciest je prvým dňom platnosti diaľničnej známky. Ak ide o diaľničnú známku s jednodňovou platnosťou, je to zároveň jediný deň platnosti diaľničnej známky, pričom tento deň nemusí byť určený ako deň, v ktorom došlo k úhrade diaľničnej známky," vysvetlil rezort.
Cieľom zavedenia jednodňovej diaľničnej známky má byť vyššia miera flexibility pre motoristov pri užívaní spoplatnených úsekov ciest. Jednodňová známka bude, rovnako ako ostatné, výlučne v elektronickej forme a dostupná pre domácich i zahraničných motoristov. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. júla 2024.
Na cesty I.-III. triedy a miestne cesty by mohol dozerať i rezort dopravy
Štátny odborný dozor nad cestami prvej až tretej triedy a nad miestnymi cestami by mohlo vykonávať aj ministerstvo dopravy. Túto kompetenciu bude môcť využiť v prípade, ak to bude vyžadovať naliehavý verejný záujem alebo pôjde o okolnosti osobitného zreteľa. Návrh novely zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v stredu s pripomienkou schválila vláda.
"Účelom návrhu je rozšíriť dozornú (kontrolnú) právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách. Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky," uviedol rezort dopravy v dôvodovej správe.
Rezort dopravy bude môcť prípade, že ním uložené opatrenia na základe vykonaného štátneho odborného dozoru nebudú plnené, uložiť pokutu do výšky 33.190 eur. Ak by udelenie pokuty neviedlo do 60 dní k náprave, rezort by mohol pokutu udeliť opakovane až do výšky trojnásobku hornej hranice pokuty, a to až do splnenia opatrenia.
Novela cestného zákona je na stole už po niekoľký raz. Koncom minulého roka ju v podobnom znení predložili do Národnej rady (NR) SR poslanci za Smer-SD Ján Mažgút a Erik Kaliňák, avšak začiatkom roka bola z rokovania parlamentu stiahnutá. Následne sa návrh novely cestného zákona z dielne rezortu dopravy objavil niekoľkokrát v skrátenom medzirezortnom pripomienkovaní. Návrhy sa však stretli s kritikou samospráv i občianskych aktivistov. Nepozdávalo sa im, že si rezort dopravy chcel rozšíriť kompetencie napríklad aj o možnosť vydávať záväzné stanoviská k osádzaniu dopravného značenia či dopravných zariadení.
Kritizovali tiež výšku pokuty v prípade nesplnenia opatrení uložených ministerstvom pri vykonaní štátneho odborného dozoru, ktorú rezort navrhol až do výšky 200.000 eur. Samosprávy i aktivisti sa ohradzovali aj voči skrátenému pripomienkovému konaniu.