BRATISLAVA - Prezident sa musí vedieť rázne ozvať, keď sa krajina neuberá dobrým smerom. Myslí si to kandidát na hlavu štátu Ivan Korčok. V rozhovore deklaroval, že by chcel byť aktívnym prezidentom, ktorý sa neuspokojí len s ceremoniálnym poňatím funkcie. Prezidentské kompetencie sú podľa neho aktuálne nastavené správne. Rozhovor s Korčokom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na prezidenta SR.
archívne video
Čo vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR?
Za najdôležitejšie považujem, aby prezident konal tak, ako o tom hovorí naša ústava - nezávisle, nestranne a bez príkazov. To znamená, že prezident musí slúžiť ľuďom, nie politikom. Musí hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná, a nesmie dávať sľuby, ktoré nedokáže splniť. Prezident má tiež s vládou spolupracovať všade tam, kde to bude na prospech občanov, ale musí sa vedieť rázne ozvať, keď sa dejú veci, ktoré by sa diať nemali. Tak aby bola zabezpečená rovnováha moci.
Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu, a bez ktorej by ste si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne, ktorú neplánujete používať?
Myslím si, že aktuálne sú kompetencie prezidenta nastavené správne a všetky by som využíval primerane a podľa potreby. Za najdôležitejšie považujem to, že prezident môže zo svojej pozície otvárať dôležité témy a upriamiť na ne pozornosť politikov a širokej verejnosti. Určite by som bol v tomto aktívny, neuspokojil by som sa len s ceremoniálnym poňatím funkcie prezidenta.
Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?
Nemyslím si, že volebný systém je príčinou problémov Slovenska, ale myslím si, že v demokratickej spoločnosti majú o tom politické strany viesť serióznu a zmysluplnú debatu.
Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.
Keďže som bol pri tom, keď sme do oboch organizácií vstupovali, považujem ich za základný civilizačný priestor a piliere našej bezpečnosti a prosperity. Pre Slovensko je dôležité mať dobré vzťahy s našimi spojencami a na to by som kládol dôraz aj ako prezident.
Prezident SR je aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?
Pre obranu SR je nevyhnutné dostatočné financovanie našich vlastných ozbrojených síl, pretože tým posilňujeme nielen seba, ale celú Alianciu. Je pre mňa dôležité, aby vojaci, ktorí slúžia našej vlasti, mali na to adekvátne podmienky a techniku.
Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.
Pomoc Ukrajine považujem za niečo, čo je v našom slovenskom záujme, pretože čím dlhšie sa bude Ukrajina brániť, tým ďalej bude vojna od našich hraníc. Som za to, aby sa Ukrajina po splnení všetkých podmienok stala členom EÚ.
Má byť prezident protiváhou vláde? Prečo?
Z politického hľadiska je dôležité, aby na Slovensku bola mocenská rovnováha. A teda nejde o to, že prezident má byť a priori protiváha vláde. Musí sa však vedieť rázne ozvať vtedy, keď sa krajina neuberá dobrým smerom. Napríklad vtedy, keď vláda urobí zásadné zmeny v Trestnom zákone bez náležitej diskusie, keď nás dostáva do izolácie od našich susedov a spojencov v EÚ a NATO, keď sa nevenuje skutočným problémom, akými sú upadajúce školstvo a zdravotníctvo.
O prezidentský palác zabojuje v tohtoročných voľbách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
