SEREĎ - Vo veku 89 rokov zomrel básnik, prozaik a scenárista Ján Navrátil. Informáciu o jeho úmrtí uverejnil jeho kolega a kamarát Daniel Hevier v pondelok (19. februára). Jeho knižky milujú deti aj dospelí.
"Vo veku 89 rokov zomrel môj kolega a kamarát Ján Navrátil. Jeho knihy Cestovanie s orangutanom alebo Najmenší kolotoč na svete boli mojimi inšpiračnými zdrojmi v čase, keď som začínal písať pre deti. Janko, odpočívaj v pokoji," napísal na sociálnej sieti básnik a prozaik Daniel Hevier.
V komentároch za ním smútia aj ľudia. "Bol mojím učiteľom a neskôr obľúbeným autorom mojich synov a ešte neskôr vnúčat. Vďaka za všetko, čo nám stihol rozdať," napísala Eva. “Vďaka za krásne knihy pre deti, pán Navrátil. Ešte mnohým deťom prinesú radosť,” píše zase Beáta. "Ja zbožňujem jeho knihu Námorník Kapko Dierka. Krásne a hlboké myšlienky v detskom príbehu," napísala Katarína.
Ján Navrátil sa narodil 13. mája 1935 v Seredi. Vyštudoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave slovenčinu a nemčinu. Učil na stredných školách v Šuranoch a Galante. Od roku 1971 sa venoval len literárnej tvorbe, informuje Spolok slovenských spisovateľov.
Zameraný bol najmä na literatúru pre deti a mládež. Medzi jeho tvorbu patrí napríklad Z hliny a rosy, Čiarky na dlani, Plachetnica Nonsens, Lampáš malého plavčíka, Guľatá kocka, Klub Lucia a mnohé ďalšie. Napísal niekoľko divadelných a televíznych hier a seriálov. Za svoju tvorbu získal desiatky ocenení ako Cena Fraňa Kráľa, Diplom H. CH. Andersena, Diplom Maxima Gorkého a pod.
"Keby som písal o tom, čo viem, iste by som sa nudil a výsledok by bol otravný. Preto píšem o tom, čo neviem, no čo ma zaujíma, znepokojuje a nedá mi spávať. O etických problémoch našich čias, o deformovanom hodnotovom systéme, generačných konfliktoch… Všetko so zreteľom na mladú generáciu, ktorá je mojou životnou témou. Pre mňa je literatúra špecifickou formou dialógu s čitateľom. Komunikujem s ním ako rovný s rovným, aj keď ide o dieťa, debatujeme o spoločných problémoch, niekedy súhlasne,inokedy polemicky. Spolu sa tešíme, nadchýname sa krásou a dobrom, spolu smútime, rozhorčujeme sa nad zlom, spolu snívame a liečime si duše. Kniha je pre nás spoločná loď. Na skutočnosti nič nemení, že máme oddelené kajuty a jeden druhého nepočujeme. Výsledok dialógu má zmysel, lebo sa časom stane súčasťou spoločenského vedomia," uviedol raz v rozhovore pre Sereďské novinky, píše portál Sereď online.
Posledná rozlúčka bude na cintoríne v Seredi vo štvrtok (22. februára) o 11.00 h.
