BRATISLAVA - Dočasné útočisko sa bude na Slovensku poskytovať do 4. marca 2025. V stredu o tom rozhodla vláda. Ide o formálne predĺženie v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie.
Slovenská republika začala s poskytovaním dočasného útočiska po vypuknutí vojny na Ukrajine a s tým súvisiacim prílevom veľkého množstva osôb utekajúcich pred vojnovým konfliktom do krajín Európskej únie ako jeden z prvých európskych štátov. Neskôr sa zjednotilo poskytovanie dočasného útočiska vrátane jeho časového rámca s poskytovaním dočasnej ochrany podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady Európskej únie.
archívne video
Príspevky za ubytovanie odídenca sa znížia
Príspevky za ubytovanie odídenca sa znížia. Vláda ich bude poskytovať do 30. júna. Rozhodla o tom na stredajšom zasadnutí. V prípade poskytnutia ubytovania v bytoch a rodinných domoch sa výška príspevku na ubytovanie odídenca upraví na päť eur za jednu noc. "Dôvodom tejto úpravy je zrovnoprávnenie výšky poskytnutého príspevku bez ohľadu na vek ubytovaných, najmä s ohľadom na zraniteľnosť osôb, ktoré nedovŕšili vek 15 rokov, a pre ktoré je zabezpečenie ubytovania prioritou," priblížila vláda.
Nariadenie taktiež určuje aj maximálnu výšku príspevku, ktorú je možné vyplatiť za poskytovanie ubytovania v nehnuteľnosti slúžiacej na bývanie podľa počtu miestností. V prípade jednej obytnej miestnosti bude maximálna výška 390 eur. Za dve izby bude vyplatených najviac 540 eur. Za tri miestnosti vyplatí štát maximálne 720 eur a za štyri a viac izieb 900 eur. V nebytových priestoroch slúžiacich na krátkodobé ubytovanie sa podľa materiálu príspevok zníži z 12 na desať eur za noc ubytovania odídenca nad 15 rokov. V prípade odídencov do 15 rokov bude príspevok znížený zo šesť eur na päť eur za noc.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vysvetlil úpravy aktuálnymi možnosťami štátneho rozpočtu. "Chceme naďalej pomáhať, no musíme pomoc prispôsobiť aktuálnym finančným možnostiam," vysvetlil po rokovaní vlády. Napriek zníženiu príspevkov ide podľa neho stále o pomerne veľkú finančnú pomoc. Informoval, že o pokračovaní pomoci rozhodne i to, či sa na ňu nájdu externé zdroje z eurofondov. "Ak sa nám to podarí nájsť, budeme v tomto projekte radi pokračovať, ak nie, budeme to musieť prehodnotiť," uviedol Šutaj Eštok. Dodal, že vláda by mala v mať tejto veci jasno do konca marca.
Zabezpečenie eurovolieb má stáť takmer 14 miliónov eur
Zabezpečenie júnových volieb do Európskeho parlamentu (EP) má vyjsť na takmer 14 miliónov eur. Vyplýva to z harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb do EP, ktorý v stredu schválila vláda. Z rozpočtu Ministerstva vnútra SR pôjde 11.739.985 eur a z rozpočtu Štatistického úradu SR 2 248-tisíc eur.
Ministerstvo vnútra využije peniaze najmä na mzdy a odmeny členom volebných komisií, na tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív, na zabezpečenie činnosti volebných komisií, ako aj na vybavenie volebných miestností. Z vyhradeného balíka pôjdu peniaze aj na ochranu verejného poriadku v deň konania volieb, na výdavky spojené s prevádzkou a nevyhnutnou úpravou volebných miestností a na elektronické komunikačné spojenie volebných komisií. Peniaze pre štatistický úrad zahŕňajú výdavky súvisiace so spracovaním výsledkov volieb.
Voľby do EP sa budú na Slovensku konať v sobotu 8. júna. Slováci budú voliť 15 europoslancov na päťročné volebné obdobie. Politické strany alebo koalície môžu podávať kandidátne listiny do eurovolieb najneskôr 10. marca.
Pavilón Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku poškodený požiarom má prejsť obnovou
Ministerstvo obrany (MO) SR sa chystá obnoviť ďalšiu časť chirurgického pavilónu Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) SNP Ružomberok poškodeného požiarom. Predpokladané náklady sú vyše 14,3 milióna eur. Vláda na stredajšom rokovaní odsúhlasila obstarávanie a financovania rekonštrukcie.
Kabinet zároveň poveril ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby do 30. apríla zabezpečil proces verejného obstarávania na zhotoviteľa rekonštrukcie. "Cieľom investičnej akcie je modernizácia, prestavba a dostavba západného a časti severného krídla chirurgického pavilónu, ako aj rekonštrukcia pristávacej plochy heliportu s vybavením aj na nočnú a zimnú prevádzku," priblížilo ministerstvo ako predkladateľ návrhu. Projekt nadväzuje na prebiehajúcu rekonštrukciu východného krídla chirurgického pavilónu.
Rezort vysvetľuje, že požiarnobezpečnostný audit celej budovy vypracovaný po požiari v roku 2021 odhalil nedostatky protipožiarnej ochrany závažného charakteru. "Súčasný stav stavby ako celku neumožňuje bezpečnú evakuáciu osôb a vecí z horiaceho alebo požiarom ohrozeného objektu, alebo jeho časti na voľné priestranstvo, alebo do iných požiarom neohrozených priestorov stavby," načrtol v materiáli. Zistené boli aj ďalšie nedostatky.
Rekonštrukcia má byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Rezort obrany sa tiež plánuje uchádzať o možnosť refundácie investičných výdavkov z mimorozpočtových zdrojov, ako sú plán obnovy či eurofondy.
Vláda schválila šiestu správu o implementácii menšinových jazykov v SR
K 15. septembru 2022 bolo v sieti škôl a školských zariadení 364 materských, 241 základných a tiež 37 stredných odborných škôl i 22 gymnázií a stredných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Vyplýva to zo šiestej Správy o implementácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike, ktorú v stredu schválila vláda.
Správa, ktorú predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, je pravidelným bilančným dokumentom. V päťročnej periodicite mapuje nástroje na zachovanie a rozvoj regionálnych alebo menšinových jazykov v oblastiach ako vzdelávanie, súdnictvo, štátna a verejná správa, médiá, kultúra, hospodársky a spoločenský život a cezhraničná spolupráca. V poradí šiesta správa hodnotí obdobie v rokoch 2019 - 2023.
V oblasti médií správa napríklad poukazuje na nárast časovej kapacity národnostného vysielania v RTVS. "Táto časová dotácia sa od 1. januára 2024 navyšuje na najmenej 500 hodín ročne," spresňujú predkladatelia. Rovnako pripomínajú, že nová mediálna legislatíva zaviedla pojem komunitné médium, ktoré má v niektorých ohľadoch jednoduchšie podmienky poskytovania mediálnej služby, a tak vytvára stimul aj pre národnostné komunitné, respektíve lokálne vysielanie.
Správa približuje tiež aplikáciu jazykových práv menšín v administratívnom konaní verejnej a súdnej správy, rovnako tak zabezpečovanie dvojjazyčného označovania informácií vrátane označovania železničných staníc a zastávok. V súčasnosti je dvojjazyčným označením vybavených 133 železničných staníc a zastávok v sieti Železníc Slovenskej republiky, z toho 124 s názvom v maďarskom jazyku a deväť s názvom v rusínskom jazyku. "V sledovanom období od marca 2019 do augusta 2023 bolo označenie v jazyku národnostných menšín realizované na 78 železničných staniciach a zastávkach, z toho 70 v maďarskom jazyku a osem v rusínskom jazyku," dodávajú predkladatelia.
Správu dostane Výbor ministrov Rady Európy, ktorý monitoruje a hodnotí to, ako zmluvné štáty implementujú ustanovenia Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Vláda vzala späť návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov
Vláda v stredu vzala späť návrh novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Argumentuje zmenou skutkových okolností a situácie, na ktoré návrh reagoval. Naďalej trvá na zámere novely, plánuje ju predložiť v riadnom legislatívnom procese spolu s ďalšími zmenami. O návrhu mal rokovať parlament na aktuálnej schôdzi.
"Predmetný vládny návrh zákona spolu s predmetným návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie boli schválené vládou Slovenskej republiky 6. decembra 2023, pričom reagovali na pretrvávajúce problémy spojené s nadmerným využívaním, respektíve
zneužívaním inštitútu chráneného oznamovateľa," pripomenul predkladateľ.
Z pôvodného návrhu vyplývalo, že ochrana pre oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti by sa už nemala poskytovať príslušníkom Policajného zboru. V súvislosti s poskytnutím ochrany v rámci trestného konania sa v novele navrhuje zaviesť možnosť preskúmať rozhodnutia prokurátora o udelení ochrany zamestnancovi na žiadosť zamestnávateľa.
Vláda odobrila prístup SR k aktu o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach
Vláda v stredu súhlasila s návrhom na pristúpenie SR k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach z dielne Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR. Zmluvnými stranami Lisabonskej dohody je podľa úradu 30 krajín vrátane siedmich členských štátov EÚ - Bulharska, Česka, Francúzska, Maďarska, Portugalska, SR a Talianska.
"Pre týchto sedem členských štátov EÚ má prístup k dohovoru zásadný význam z dôvodu zachovania medzinárodných zápisov a kontinuity ochrany existujúcich práv v systéme Lisabonskej dohody o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu," zdôraznil v predkladacej správe ÚPV.
Nepristúpenie SR k dohovoru by malo podľa úradu za následok povinnosť dotknutých subjektov požiadať o zrušenie existujúcich zápisov označení v medzinárodnom registri Svetovej organizácie duševného vlastníctva.
V prípade SR ide podľa predkladateľa o označenia pôvodu zapísané v medzinárodnom registri, ako sú Slovenský oštiepok, Tokajské víno de la région slovaque, Trenčianska borovička "Juniperiers" - Trenčín Destillery, Karpatské brandy či Karpatská perla. Zrušenie ich zápisov by predstavovalo podľa ÚPV nielen nevyčísliteľnú nemateriálnu škodu na kultúrnych hodnotách, ale aj možné materiálne škody, ktoré by mohli voči SR vznášať jednotliví držitelia práv.
V zmysle Lisabonskej dohody sa pod pojmom označenie pôvodu rozumie zemepisný názov krajiny, oblasti alebo miesta slúžiaci na označenie, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, počítajúc do toho prírodné činitele a ľudské činitele.
Štát chce zmapovať súčasný stav otvorenej vedy na Slovensku
Štát chce zmapovať súčasný stav problematiky otvorenej vedy na slovenských verejných akademických a vedeckých inštitúciách. Vyplýva to z akčného plánu z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Zmapovanie sa uskutoční prostredníctvom celoštátneho prieskumu aktuálnej situácie rozvoja otvorenej vedy na slovenských verejných akademických a vedeckých inštitúciách. Zahŕňal by implementácie základných prvkov, ako sú politiky, výstupy (vedecké publikácie a dáta), infraštruktúra, zručnosti, vzdelávanie a iné.
Akčný plán zahŕňa napríklad aj otvorený prístup k vedeckým dátam. Štát chce iniciovať zavedenie podmienky tvorby a implementácie plánu manažmentu vedeckých dát pre všetky vedecké projekty financované z verejných zdrojov.
Účelom Akčného plánu pre otvorenú vedu na rok 2024 je pokračovať v procese implementácie princípov otvorenej vedy do slovenského výskumno-vývojového priestoru, stavať na výsledkoch úspešne splnených úloh a dokončiť úlohy prenesené z predchádzajúceho obdobia a stanoviť v rámci realizácie Národnej stratégie pre otvorenú vedu ďalšie kroky smerujúce k naplneniu jej opatrení.
Čerpanie starých eurofondov je na úrovni 92,52 percent
Z celkovej alokácie 14,50 miliardy eur starých eurofondov je vyčerpaných 13,42 miliardy eur. Predstavuje to 92,52 %. Z Programu Slovensko 2021 - 2027 bolo sprístupnených 2,54 miliardy eur z celkovej alokácie 12,59 miliardy eur, čo predstavuje 20,16 %. Vyplýva to z informatívneho materiálu ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorý vláda v stredu zobrala na vedomie.
Zo starých eurofondov zostáva najneskôr do marca tohto roka vyčerpať ešte 1,08 miliardy eur. Z toho 490,23 milióna eur pôjde na riešenie energokrízy, ďalších 61,45 milióna eur na podporu utečencov z Ukrajiny a 532,39 milióna eur na realizáciu zazmluvnených projektov.
"Z celkovej alokácie na programové obdobie 2014 - 2020 sprístupnili riadiace orgány v 852 výzvach a vyzvaniach pre potenciálnych žiadateľov k 9. februáru 2024 finančné prostriedky vo výške 23,18 miliardy eur. Predstavuje to 160,29 % z celkovej alokácie," uviedol predkladateľ.
Z dostupnej alokácie 339,56 milióna eur bolo vo výzvach a vyzvaniach iniciatívy FAST-CARE sprístupnených 353,72 milióna eur (104,17 %), zazmluvnených 347,75 milióna eur (102,41 %) a vyplatených 277,81 milióna eur (81,82 %).
V rámci iniciatívy SAFE bolo z dostupnej alokácie 1,03 miliardy eur sprístupnených 990,32 milióna eur (95,80 %), zazmluvnených 990,32 milióna eur (95,80 %) a vyčerpaných 500,08 milióna eur (48,38 %).
V rámci Programu Slovensko 2021 - 2027 žiadatelia predložili na posúdenie 570 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Zatiaľ z nich bolo schválených 456 žiadostí. Zazmluvnených bolo 251 projektov v hodnote 949,43 milióna eur, čo predstavuje 7,54 % z celkovej alokácie. Zálohové platby pre prijímateľov boli poskytnuté vo výške 127,13 milióna eur, čo predstavuje 1,01 % z celkovej alokácie.
