Ondrej Nepela, krasokorčuliar
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky, in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu
Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Krasokorčuľovanie ho fascinovalo od detstva. Ako sedemročný sledoval v malom čiernobielom televízore výkony vtedajšieho šampióna Karola Divína. Snažil sa ho napodobniť, tancoval pred obrazovkou, a tak ho mama priviedla do oddielu, kde sa budúceho olympijského víťaza ujala trénerka Hilda Múdra. Sprevádzala ho počas celej jeho 15-ročnej kariéry.
Získal osem titulov majstra Československa. Štartoval na troch zimných olympijských hrách, v roku 1964 v Innsbrucku obsadil 22. miesto, o štyri roky neskôr v Grenobli bol už ôsmy. Na ZOH v Sappore v roku 1972 patril k favoritom, čo dokázal ziskom zlatej medaily.
Na majstrovstvách sveta získal v rokoch 1971, 1972 a 1973 zlaté a v rokoch 1969 a 1970 strieborné medaily. Na európskych šampionátoch si päťkrát (1969, 1970, 1971, 1972, 1973) vybojoval zlatú medailu. Z Majstrovstiev Európa si trikrát (1966, 1967, 1968) odniesol aj bronz. V roku 1971 ho vyhlásili za najlepšieho československého športovca.
Kariéru ukončil v roku 1973 ziskom titulu majstra sveta práve na domácom bratislavskom ľade. Korčule však nezavesil na klinec, ale pôsobil ako sólista v ľadovej revue Holiday on Ice. Záver života prežil v nemeckom Mannheime, kde zomrel 2. februára 1989.
Ondreja Nepelu vyhlásili 21. decembra 2000 za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia. V roku 2019 ho uviedli do Svetovej krasokorčuliarskej siene slávy. Po olympijskom víťazovi, trojnásobnom majstrovi sveta a päťnásobnom majstrovi Európy je pomenovaný aj zimný štadión v Bratislave.
