Václav Malý, biskup, disident
Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, občiansky, za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou
Václav Malý sa narodil 21. septembra 1950 v Prahe. V rokoch 1969 až 1976 študoval na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach. Pre kritiku hnutia Pacem in Terris, ktoré kolaborovalo s komunistickým systémom, hrozilo, že nebude vysvätený za kňaza. Vďaka zásahu kardinála Tomáška sa to v júni 1976 podarilo.
V roku 1977 podpísal Chartu 77, následkom čoho mu odobrali štátny súhlas na výkon kňazského povolania. O rok neskôr sa stal jedným zo 17 zakladateľov Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. V roku 1979 bol bez súdu sedem mesiacov väznený.
V rokoch 1980 až 1989 pracoval ako kurič a zememeračský figurant. V rokoch 1981/1982 bol hovorcom Charty 77. Bol v kontakte aj s predstaviteľmi slovenského občianskeho i kresťanského disentu, napomáhal tomu, aby sa správy zo Slovenska mohli dostať do slobodného sveta – a naopak. Angažoval sa v úsilí pozvať do Československa pápeža Jána Pavla II.
Stal sa tvárou prvých občianskych zhromaždení v Prahe v Novembri ´89. Bol moderátorom mítingov v Prahe na Václavskom námestí a na Letnej. Bol spoluzakladateľom a hovorcom Občianskeho fóra. Nezamieril však do politiky, ale vrátil sa k verejnej duchovnej činnosti na farnosti sv. Gabriela.
V rokoch 1990 až 1996 pôsobil ako kňaz v pastorácii v Prahe. V roku 1997 bol vysvätený za pomocného biskupa pražského, kde pôsobí až dodnes. Angažuje sa za obranu ľudských a náboženských práv v Číne, Iráne, na Kube, v Sudáne, v Bielorusku a iných krajinách sveta. Za svoje biskupské motto si zvolil slová "pokora a pravda".
