BRATISLAVA – Veľkonočné sviatky, ktoré budeme oslavovať na jar 2024, začnú už tradične Zeleným štvrtkom. Podľa dohody pred mnohými rokmi vychádza Veľkonočný pondelok pre rok 2024 na prvého apríla. Tento deň je každoročne na celom svete známy ako Deň bláznov.
archívne video
Pôvod slova "veľká" v názve Veľká noc sa datuje ešte do čias starovekého Egypta, kedy faraón nebol ochotný prepustiť izraelských otrokov. Boh za takúto krutosť trestal celú krajinu. Informuje o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Najvyšší egyptský vládca sa podriadil božej vôli až po desiatej rane, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti. Zotročený izraelský ľud bol zrazu voľný.
Počas jednej noci
Desať rán egyptských obišli Židov, ktorí boli pomazaní krvou baránka. Po vyslobodení z Egypta nasledovala púť cez Červené more, ktoré Mojžiš rozdelil a vytvoril cestu na druhú stranu. Práve tu niektorí hľadajú pôvod názvu Veľká noc (pésach – prechod). Iní to vysvetľujú ako vyhnutie sa anjelovi smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Sú to veľké božie skutky, ktoré spravil boh za jednu noc. Preto pôvodní Izraeliti nazvali tento sviatok Veľká noc.
Prechod z otroctva do slobody je v kresťanstve prenesený ako prechod z hriechu do života Božej milosti. Ježišovo ukrižovanie a následné zmŕtvychvstanie sa navyše časovo prekrýva s pésachom. Spory o dátume slávenia však trvali mnoho rokov. Vyriešil to až Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Toto pravidlo platí dodnes.
Kvetná nedeľa
Posledná pôstna nedeľa (Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána) nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a jeho vstup do Jeruzalema. V tento deň sa u nás najčastejšie svätia bahniatka, ktoré sa v budúcom roku spália na popolec (Popolcová streda). Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni (Veľkonočné trojdnie). Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele.
Zelený štvrtok
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia služobného kňazstva slúžia svätú omšu "Missa chrismatis". V tento deň sa pomazalo tromi olejmi (olej katechumenov, olej chorých a krizma). Samotné slovo "Kristus" pochádza z gréčtiny a znamená "Pomazaný". Na Zelený štvrtok prebehla známa Posledná večera Ježiša so svojimi učeníkmi. Zelený štvrtok získal svoje pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde Ježiša zatkli počas modlitby. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony. Ticho je až do Bielej soboty, kedy sa namiesto nich používajú rapkáče.
Veľký piatok
Deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša. Je to deň pôstu, pokánia a koná sa liturgia umučenia Pána. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická "farba krvi". V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.
Biela sobota
Obrady sa konajú po západe slnka. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré nebolo počuť od štvrtka večera.
Veľkonočná nedeľa
V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ukrižovanie je v kresťanstve chápané ako najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Kristus sa vykúpil. Jeho duša sa opäť spojila s telom. Biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy - Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). Počas sviatkov ho nosili noví pokrstenci, ktorí sa vzdelávali v kresťanskej náuke.
Veľkonočný pondelok
Anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. Odkázal im, aby sa nebáli a išli to povedať Kristovým učeníkom. Tento deň je v súčasnej dobe najznámejší z celých sviatkov. Chlapci polievajú dievčatá vodou a šibajú ich korbáčmi. Budúci rok vychádza šibačka na Deň bláznov prvého apríla. Naposledy sme takto oslavovali v roku 2013.
