BRATISLAVA - Kriminalistka Petra Panenková (39) je forenzná expertka v oblasti antropológie. Pracuje na Oddelení biológie a genetickej analýzy Odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, kde skúma napríklad ľudí na fotografiách a záznamoch z bezpečnostných kamier, ale aj vlasy či kosti. Čoskoro sa stane prvou forenznou entomologičkou na Slovensku a bude sa zaoberať aj analýzou nekrofilného hmyzu na telách podozrivo zomrelých. Nemusí ísť pritom len o potenciálne obete vraždy, ale aj obete zanedbanej zdravotnej starostlivosti, ktorých hmyz požieral, ešte kým boli nažive.
V rozhovore sa dozviete:
• prečo môžu laici považovať nález detských kosti za nález kostí zvieraťa
• čo všetko z nich dokáže vyčítať
• aké druhy hmyzu láka mŕtve telo a ktoré sa ním aj živia
• ako klimatická kríza mení zloženie nekrofilného hmyzieho osadenstva
• či ako dlho sa podieľa na rozklade ľudských pozostatkov
archívne video
Pri svojej práci využívate viaceré vyšetrovacie metódy. Niektoré majú tak zložité názvy, že je ťažké predstaviť si, čo s ich pomocou vlastne skúmate. Napríklad taká somatoskopická antropologická metóda. Ako ju využívate?
Objektom záujmu antropológie je človek a na našom ústave z veľkej časti skúmame a porovnávame osoby na fotografiách a záznamoch z bezpečnostných kamier. Spomenutú metódu využívame pri skúmaní a porovnávaní morfologických znakov na hlave a tvári a popisných znakov na tele relevantnej osoby. Na kamerových záznamoch mávame často zachytené skutky počas ktorých sú nasnímaní páchatelia. Experti musia mať veľký cit pre rôznorodosť ľudských tvárí, musia absolvovať rôzne druhy vzdelávania, keďže záver formulovaný v znaleckých výstupoch nie je výstupom počítačovej analýzy ale znalostí a vedomostí experta.
Súčasťou antropologického skúmania je aj vyhodnocovanie trichologického materiálu. Ako si majú naši čitatelia predstaviť takúto expertízu? A čo sa z takéhoto materiálu môžete dozvedieť?
Pod pojmom trichologický materiál si predstavte vlasy a chlpy. Predovšetkým pomocou mikroskopu zisťujeme, či ide o chlpy zvieracie, alebo ľudské, prípadne o ľudské vlasy a či sú vhodné na skúmanie metódami DNA analýzy. Podľa prítomnosti respektíve neprítomnosti vlasového korienka na základe tejto analýzy rozhodne expert odvetvia genetickej analýzy o ďalšom skúmaní a použití vhodnej metodiky skúmania.
Na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ v Bratislave skúmate aj kostrový materiál. Čo dokážete vyčítať z neho?
Čo sa týka kostrových nálezov, v prvom rade zisťujeme, či ide o kosti ľudské alebo zvieracie. Stáva sa, že ich ľudia vykopú náhodne a detské kosti považujú za zvieracie, lebo tvarom aj veľkosťou ich laikom pripomínajú. V prípade, že ide o ľudské kosti, stanovujeme z nich biologické pohlavie, vek jedinca a telesnú výšku.
Viete z nich zistiť aj príčinu smrti?
K nej sa antropológovia nevyjadrujú, je to úlohou súdnych lekárov. Vieme však vyhodnotiť, či sú na kostiach stopy, ktoré svedčia o pôsobení násilia, tiež prítomnosť známok hojenia alebo degeneratívne zmeny súvisiace s vekom, úrazom či chorobou. Podľa stavu kostí tiež rozlišujeme, či ide o historický alebo forenzne relevantný nález.
Najnovšie sa špecializujete na forenznú entomológiu, oblasť, ktorá skúma hmyz na telesných pozostatkoch. Ako viete jeho prítomnosť využiť pri vyšetrovaní?
Absolvujem vzdelávanie v tomto zaujímavom odbore pod vedením skúsených entomologičiek Hany Šulákovej a Vandy Klimešovej z Kriminalistického ústavu Policie České republiky a verím, že čoskoro bude rutinnou súčasťou skúmaní vykonávaných na KEÚ PZ. V minulosti sa totiž naši vyšetrovatelia v prípade potreby využitia metód forenznej entomológie obracali predovšetkým práve na ich pracovisko.
Produkty chemických procesov spojených s rozkladom tela sú pre mnohé druhy hmyzu veľmi atraktívne. Ide najmä o zástupcov radu dvojkrídlovcov, najmä čeľaď bzučivkovitých, mäsiarkovitých a muchovitých, ale aj radu chrobákov. K telesným pozostatkom hmyz láka najmä možnosť získať potravu.
Znamená to, že sa doňho doslova zahryznú?
Napríklad osy, mravce alebo chrobáky sa nakŕmia priamo na tkanivách. Mŕtve telo láka aj dospelé muchy, ale neživia sa ním, iba naň nakladú vajíčka. Požierajú ho až larvy, ktoré sa z nich vyliahnu.
Potrebujete informácie aj o ďalších faktoroch, napríklad v akom prostredí a počasí sa telo našlo?
Doba kolonizácie sa stanovuje nielen na základe druhového zloženia, ale práve na zvážení celej nálezovej situácie. Zároveň je však niekedy možné spätne na základe informácií o prítomnosti druhov hmyzu potvrdiť alebo vyvrátiť možné verzie skutku.
Vraj podľa hmyzu na tele zomrelého viete určiť čas jeho úmrtia...
Nevieme určiť, kedy daná osoba skonala, vieme sa ale vyjadriť k času, kedy jej telo začal kolonizovať hmyz. Podľa druhov hmyzu a ďalších informácií o okolnostiach nálezu vieme, aký dlhý čas prešiel od kladenia prvej várky vajíčok.
Viete aspoň zhruba po akom čase hmyz zacíti rozkladajúce sa telo?
Napríklad bzučivky nájdu telo prakticky okamžite po smrti, najmä ak sa na ňom nachádza krv alebo sperma. No prilákať ich môže aj živý človek, najmä ak je znečistený fekáliami alebo je zranený a nemôže sa hýbať, prípadne sa o seba nevie postarať či už kvôli demencii alebo vysokému veku. Vtedy bzučivky nakladú vajíčka na znečistené miesta, prípadne do otvorených rán a ich larvy sa živia jeho tkanivom. Tento jav sa nazýva myiáza. Najčastejšie sa s ňou stretávame pri starých ľuďoch, veľmi malých deťoch, ale aj hospodárskych zvieratách odkázaných na starostlivosť, ktorá však bola zanedbaná. Ak sa problém kolonizácie hmyzom nerieši, títo ľudia a zvieratá spravidla zomierajú na sepsu, čiže otravu krvi.
Koľko druhov hmyzu priláka mŕtve telo?
V závislosti na podmienkach prostredia a ročnom období môže ísť o desiatky až stovky druhov hmyzu. Čerstvý kadáver (ľudovo mŕtvola, pozn.red.) priláka najskôr bzučivky, osy, sršne, mravce, ale aj motýle. S postupujúcim časom a pokračujúcimi posmrtnými zmenami sa toto druhové zloženie hmyzu mení. Začínajú prevládať napríklad muchy rodu Muscina, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú muchu domácu, ďalej chrobáky, syrohlodkovité dvojkrídlovce a napokon chrobáky zvané kožojedy. No nie všetky prítomné druhy hmyzu sú pre kriminalistické skúmanie relevantné. Dôležitou stopou je aj pôda, ktorá sa nachádza pod pozostatkami, resp. v ich bezprostrednom okolí, keďže sa larvy pred zakuklením snažia vzdialiť od kadáveru a nájsť relatívne suchšie prostredie pre pokračovanie svojho vývinu v štádiu kukly.
Ako hmyz dokáže preniknúť aj do zdanlivo uzavretého a čistého priestoru?
Mali by sme sa oprostiť od predstavy, že k rozkladajúcim sa telám a zdochlinám láka nekrofilné a nekrofágne druhy hmyzu špina. Príroda neplytvá zdrojmi energie a potravy, takže rozkladajúce sa telo je pre tieto druhy veľmi vzácny zdroj živín a v prípade dvojkrídlovcov a niektorých chrobákov aj fantastický priestor na kladenie vajíčok. Bežne uzatvorený byt nepredstavuje pre lietajúci hmyz neprekonateľnú prekážku. Druh Conicera tibialis z čeľade hrbilkovitých zas dokáže prekonať vrstvu pôdy, aby sa dostal k pochovaným pozostatkom.
Už ste naznačili, že rôzne druhy hmyzu majú na tele nebohého rozličné záujmy. Konzumujú aj rôzne jeho časti alebo napríklad krv?
Áno, rôzne druhy hmyzu sa živia rôznymi časťami tela. Napríklad krv či spermie sú silný atraktant (vôňa, ktorá láka hmyz k telu, pozn.red.) pre druhy z čeľade bzučivkovité. Fekálne znečistenie je atraktívnejšie pre druhy z čeľade muchovité, napríklad mucha domáca preto obľubuje najmä maštale. Zároveň ale treba zdôrazniť, že to neznamená, že ich nenájdeme v inom prostredí.
V akom napríklad?
Dospelé lietajúce bzučivky, teda najčastejšie lesklé zelené či modré muchy tak, ako ich poznáme, s dvoma krídlami a šiestimi nohami, sa živia najmä rastlinnými šťavami, resp. šťavou z ovocia a kvetov. Svoju potravu olizujú a ak ich vidíme na mäse či iných živočíšnych zvyškoch, ide zväčša o samice, ktoré si dopĺňajú svoju diétu o proteíny potrebné pre vývin vajíčok. Samec múch sa na podobnom materiáli ukáže práve kvôli možnosti spáriť sa. Ich nižšie vývinové stupne - larvy, ktoré sa laicky označujú ako červíky, sa však živia práve tkanivom, prípadne hnilobnou tekutinou. Taktiež zástupcovia rodu kožojedov z chrobákov požierajú nielen mumifikovanú kožu, ale aj nechty, vlasy a neorganický materiál, akým môžu byť stránky starých kníh či syntetické vlákna z kobercov.
Entomológovia hovoria, že klimatická kríza mení zloženie hmyzu v našich končinách. Niektoré druhy sa presúvajú na sever a objavujú sa nové, pôvodom z teplejších oblastí. Pozorujete tieto zmeny aj na zložení hmyzu, ktoré priláka mŕtve telo?
Áno, druhy, ktoré bývali raritné a nachádzali sa v južnejších častiach Európy, sa stávajú čoraz bežnejšími. Z bzučiviek je to napríklad druh Chrysomya albiceps. Jeho larvy sa v prvom štádiu síce živia pozostatkami, ale v neskorších štádiách napádajú iné larvy. Stávajú sa teda predátormi a dokonca kanibalistickými.
Ako dlho dokáže hmyz okupovať telesné pozostatky?
Závisí od okolností úmrtia, ale v princípe veľmi skoro po smrti a ešte aj pri náleze kostry je možné nájsť druhy hmyzu, ktorý ich využívajú. Telesné pozostatky tak vlastne vytvárajú unikátny ekosystém, ktorého druhové zloženie sa mení v závislosti na ich rozklade a keď sa minú, tento ekosystém sa rozpadne. V závislosti na ročnom období a prostredí v akom sa telo nachádza, môže byť čas počas ktorého dôjde k skeletonizácii, rôzny. Ak dôjde k úmrtiu v lese počas letných mesiacov, môžu byť už po týždni na tele značne odhalené kosti. V takýchto podmienkach môže prísť k úplnej skeletonizácii za niekoľko mesiacov.
Laikovi sa môže zdať forenzná entomológia odpudzujúca. Čo vás na nej fascinuje a láka?
Obdivujem život a jeho rôzne formy. Hmyz je pre mňa krásny a rôznorodosť životných cyklov hmyzu ma fascinuje. Samozrejme, okolnosti, pri ktorých ho skúma forenzná entomológia, sú náročné, o to viac si však uvedomujem dôležitosť tejto metódy.
